Informačné technológie vo verejnej správe sa menia
11. 7. 2023
Cieľom návrhu zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe je reagovať na aplikačné problémy, ktoré sa v praxi objavili v súvislosti s aplikáciou zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov.
Novela zákona jasnejšie vymedzuje pôsobnosť zákona o ITVS, aby nedochádzalo k rozdielnym interpretáciám. Novelou zákona sa precizujú tiež kompetencie vládnej jednotky CSIRT v záujme objasnenia vzťahov medzi zákonom o ITVS a zákonom č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti.
Novela zákona upravuje postup riešenia kybernetických bezpečnostných incidentov pre všetkých správcov informačných technológií verejnej správy, keďže v súčasnosti táto úprava absentuje. Zároveň sa zavádza štandard dizajnového manuálu, ktorého cieľom je zaistiť zjednotenie používateľských rozhraní a spôsobu komunikácie orgánov riadenia s používateľmi pri poskytovaní elektronických služieb najmä vo vzťahu k vyhláške Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 547/2021 Z. z. o elektronizácii agendy verejnej správy. Tiež sa spresňujú ustanovenia vyplývajúce z aplikačnej praxe a reflektuje sa na požiadavky vyplývajúce z Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy
K
Ruské deti budú absolvovať hodiny náboženstva alebo etiky
21. 7. 2009
Návrh je súčasťou snáh Kremľa naučiť mladých Rusov morálku vo veľmi turbulentnom období neistoty po rozpade oficiálne ateistického Sovietskeho zväzu.
Žiaci na dvanásťtisíc školách po celej
krajine budú musieť chodiť na vyučovanie náboženstva alebo etiky. Vybrať si budú
môcť medzi dominantným ruským pravoslávnym náboženstvom, islamom, budhizmom alebo judaizmom. Zvoliť si môžu aj prehľad viacerých vierovyznaní alebo
sekulárnu etiku. Ponuka výberu má za cieľ zmierniť znepokojenie, že ruská
pravoslávna cirkev robí nátlak na školákov, získava vplyv a upevňuje svoje
vzťahy so štátom.
Hrozby aj nádej pre ľudstvo
20. 7. 2009
Odpoveď na otázku: Čo najviac ohrozuje obyvateľov planéty? hľadá už trinásť rokov medzinárodný tím vedcov z mimovládnej skupiny Millennium Project.
Hoci najčastejšie sa hovorí o zmenách klímy a o
všetkom, čo s tým súvisí, zoznam hrozieb, s ktorými sa ľudia budú musieť v
nasledujúcich desaťročiach vyrovnať, je
ale podstatne obsiahlejší.
Podľa novej
štúdie State of the Future 2009 treba počítať minimálne s pätnástimi vážnymi
hrozbami. Patria medzi ne napríklad populačná explózia v chudobných krajinách,
problémy so zásobovaním čistou vodou, hladomor alebo šírenie nebezpečných
chorôb.
Na zozname
najväčších rizík sa však objavujú aj
položky súvisiace s politikou. Môže to
byť správanie sa autoritatívnych
vládcov, potlačovanie práv žien alebo - a to sa týka aj Západu - príliš
krátkozraké politické rozhodovanie, ktoré sa odvíja len od termínov volieb.
Rozsahom
ojedinelá štúdia, ktorá berie do úvahy aktuálne dáta zverejnené organizáciami,
ako sú Medzivládny panel pre klimatické zmeny (IPCC) alebo Svetová zdravotnícka
organizácia (WHO), vyjde oficiálne v nasledujúcich dňoch. Už teraz je ale na
internete k dispozícii jej zhrnutie.
Autori
správy upozorňujú, že napriek tomu, že sa vlády aj lídri svetového biznisu
začínajú ku globálnemu životnému prostrediu správať zodpovednejšie, neustále sa
zhoršuje.
Celkovo z
povrchu zemského zmizne každý rok viac ako 36 miliónov hektárov lesa. Millennium Project pripomína , že nejde iba o
lesy a ľadovce. Ľudstvo spotrebuje každoročne o 30 % viac surovín, ako je planéta Zem schopná
zniesť.
Surovinami
plytvajú predovšetkým vyspelé
priemyselné štáty. Tie chudobné zasa planétu zaťažujú príliš veľkým počtom
obyvateľov. Podľa odhadov bude do roku
2050 žiť na Zemi 9,2 miliardy ľudí.
Dôsledkom preľudnenia vznikne napríklad problém so zásobovaním pitnou
vodou.
Podľa vedcov
sa však problémom dá čeliť. Svetové firmy aj výskumné inštitúcie by sa
mali začať predháňať v tom, kto príde s lepším, inovatívnym plánom,
ako čeliť napríklad
globálnemu
otepľovaniu. Hovoria o niečom podobnom ako „druhý projekt Apollo“. Pri
prvom v šesťdesiatych rokoch sa rozpútali závody o dobytie Mesiaca,
druhý by mohol zabrániť globálnemu otepľovaniu.
Úlohu od
vedcov dostali aj vlády. Podľa vedcov je
bezpodmienečne nutné, aby sa dohodli na záväznom desaťročnom pláne, ako
zamedziť blížiacej sa katastrofe. Dôležité je zapojiť do projektu hlavne USA a Čínu. Len tak môže snaha zvyšku sveta byť úspešná.
Vyšší ľudia zarábajú viac
15. 7. 2009
Podľa výsledkov výskumu nedávno uverejnených v Economic Record sa o vysokých ľuďoch všeobecne predpokladá, že sú vplyvnejší a inteligentnejší.
Podľa austrálskej štúdie muž, ktorý je vysoký 183 cm v priemere ročne zarobí
o 950 dolárov viac ako 178-centimetrový chlap.
Vysokí pritom nie sú ani milší, ani
krajší, ani lepší ako ostatní. Akurát
spoločnosť im navlieka gloriolu.
Zo štúdie ďalej vyplýva, že výška dodáva sebavedomie a môže človeka doviesť k
úspechu. Druhí ho jednoducho viac
rešpektujú, aj keď, prirodzene, existujú výnimky. Za svojho vodcu vysokých ľudí
často volí aj kolektív. Vysokí ľudia sa k vedúcemu postu môžu dostať
už v detstve, pretože ostatné deti ich
vnímajú, akoby boli od nich starší.
Štyridsiate výročie prvých ľudí na Mesiaci
15. 7. 2009
Svet si ho pripomenie už zajtra - 16. júla. Kozmická loď Apollo 11 bezpečne dopravila v tento deň v roku 1969 prvých ľudí na mesiac.
Do histórie vstúpili
slávni účastníci tohto vesmírneho letu Neil Armstrong a Edwin Aldrin. Ich let
raketou Saturn V, ktorá Apollo 11 k mesiacu vyniesla si možno zopakovať minútu
po minúte na internete. Internetovú stránku wechoosethemoon.org zostavila
americká Prezidentská knižnica Johna F. Kennedyho.