Iné súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu
2. 9. 2024
Ustanovenie § 5 Vyhlášky Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky o strednej škole upravuje súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu.
Kurz na ochranu života a zdravia sa organizuje v treťom ročníku štúdia; ak ide o odbor vzdelávania, v ktorom je dĺžka štúdia dva roky, organizuje sa v druhom ročníku štúdia. Kurz na ochranu života a zdravia sa koná v rozsahu troch vyučovacích dní, každý vyučovací deň najmenej šesť vyučovacích hodín.
Ak ide o súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu podľa § 33 ods. 12 zákona okrem kurzu na ochranu života a zdravia, stredná škola zabezpečuje na výlet alebo exkurziu mimo sídla strednej školy na území Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 25 žiakov, alebo mimo územia Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 20 žiakov, tiež kurz pohybových aktivít v prírode, ktorým je plavecký výcvik, snoubordingový výcvik alebo cyklistický výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 10 žiakov, lyžiarsky výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 15 žiakov, korčuliarsky výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 12 žiakov, výcvik splavovania, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 16 žiakov, lezecký výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 4 žiakov, turistický výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 20 žiakov, iný výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 10 žiakov so zohľadnením poveternostných podmienok, dĺžky a náročnosti výcviku a výstroja a vybavenia žiakov, a taktiež kurz pohybových aktivít v prírode s účasťou žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktorým je plavecký výcvik, cyklistický výcvik, korčuliarsky výcvik, výcvik splavovania, turistický výcvik alebo iný výcvik neuvedený v druhom bode alebo v treťom bode, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 5 takých žiakov; ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým telesným postihnutím, žiaka s viacnásobným postihnutím, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého žiaka, lyžiarsky výcvik alebo snoubordingový výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 8 žiakov; ak ide o žiaka slabozrakého alebo žiaka s telesným postihnutím, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 6 takých žiakov, alebo ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého žiaka, lezecký výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 2 žiakov; ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým telesným postihnutím, žiaka s viacnásobným postihnutím, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého žiaka, ďalšie aktivity v súlade so školským vzdelávacím programom mimo sídla strednej školy na území Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 25 žiakov, mimo územia Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 20 žiakov.
K
Noviny na Googli sa spoplatnia
2. 12. 2009
Päť kliknutí a dosť, treba zaplatiť. S touto novou stratégiou prišiel Google. Americká jednotka v internetovom vyhľadávaní tak vyšla v ústrety vydavateľom novín, ktorí sa sťažovali na to, že Google na svojich stránkach bezplatne zverejňuje ich správy.
Zadarmo budú len prvé kliknutia, ale ak sa na ďalšie linky na stránke klikne viackrát, môže vydavateľ zobraziť požiadavku na platbu alebo registráciu.
O tom, či je tento postup správny by sa dalo diskutovať dlho. Iniciatíva na platené spravodajstvo však vyšla od samotných vydavateľov. Súvisí to aj s výrazným znížením príjmov z reklamy, na ktoré sú vydavatelia odkázaní.
Vplyv európskej integrácie na slovanské jazyky
2. 12. 2009
Podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič sa domnieva, že popri francúzštine a angličtine by sa mohol stať pracovným jazykom Európskej únie (EÚ) aj jeden zo slovanských jazykov.
V Európe sa nachádzajú tri veľké jazykové skupiny a to germánska, románska a slovanská. Ak by sme vnímali Európu komplexne, ako celok, od Uralu až po Atlantik, zistíme, že slovanské národy tvoria asi 30 % európskej populácie, románske a germánske majú pritom rovnaké 20-percentné zastúpenie.
Členmi Európskej únie je už teraz päť slovanských štátov, v ďalších troch sú signifikantné slovanské menšiny, pričom trend rozširovania únie bude postupne smerovať k členstvu ďalších slovanských štátov. Podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič sa domnieva, že táto skutočnosť by mala byť vyjadrená aj v praxi európskych inštitúcií.
Úvahy k možnému rozšíreniu pracovných jazykov Európskej únie prezentoval D. Čaplovič na odbornej konferencii Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre preklad, ktorá sa dnes koná v Bratislave pod názvom Vplyv európskej integrácie na slovanské jazyky.
Zákon o celoživotnom vzdelávaní dá šancu aj strednej a staršej generácii
1. 12. 2009
Ďalšie vzdelávanie dospelých a rozšírenie možnosti rekvalifikácie aj pre strednú a staršiu generáciu, ktorá sa čoraz ťažšie uplatňuje na trhu práce má zákon o celoživotnom vzdelávaní, ktorý dnes schválili poslanci NR SR.
Hlavným cieľom návrhu je podľa predkladateľov vytvoriť predpoklady na zabezpečenie fungovania ďalšieho vzdelávania ako súčasti celoživotného vzdelávania a zvýšenie jeho kvality.
Toto vzdelávanie môžu uskutočňovať gymnáziá, stredné odborné školy, konzervatóriá, školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základné umelecké, jazykové a vysoké školy. Rovnako to môžu byť aj právnické a fyzické osoby, ktorých predmetom činnosti je vzdelávanie a činnosti priamo súvisiace so vzdelávaním.
Agresívne ryby
30. 11. 2009
Austrálsky vedec zistil, že blednutie koralov, ku ktorému dochádza vplyvom globálneho otepľovania, spôsobuje, že väčšie ryby sa správajú agresívnejšie k menším príslušníkom svojho druhu. Výsledky svojho výskumu publikoval v časopise PLoS ONE.
Vedec na svoj pokus použil mladé, rozlične veľké jedince koralovej rybky druhu Pomacentrus amboinensis, ktoré označkoval a vypustil na severe Veľkej koralovej bariéry. Rybky umiestnil vo dvojiciach pozostávajúcich vždy z jedného menšieho a jedného väčšieho jedinca na tri druhy substrátu, zdravý koral druhu Pocillopora damicornis, vyblednutý koral a mŕtvy koral. Niekoľkokrát denne zaznamenával ich správanie. Vedec zistil, že v prípade, že išlo o zdravý koral, rybky sa zdržovali bližšie úkrytu. Pri vyblednutom a mŕtvom korale sa pohybovali vo väčšej vzdialenosti od neho a hrozilo im tak väčšie nebezpečenstvo zo strany predátorov.
Rozdielom bolo aj vzájomné správanie rýb. Pri poškodených koraloch väčší jedinec odháňal menšieho do väčšej vzdialenosti od úkrytu, čím bola menšia rybka vystavená ešte väčšiemu riziku. Poznatky sa zhodujú s údajmi o úmrtnosti tohto druhu rýb, ktoré dokazujú, že v blízkosti poškodených koralov zomiera až štyrikrát viac jedincov Pomacentrus amboinensis.