Iné súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu
2. 9. 2024
Ustanovenie § 5 Vyhlášky Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky o strednej škole upravuje súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu.
Kurz na ochranu života a zdravia sa organizuje v treťom ročníku štúdia; ak ide o odbor vzdelávania, v ktorom je dĺžka štúdia dva roky, organizuje sa v druhom ročníku štúdia. Kurz na ochranu života a zdravia sa koná v rozsahu troch vyučovacích dní, každý vyučovací deň najmenej šesť vyučovacích hodín.
Ak ide o súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu podľa § 33 ods. 12 zákona okrem kurzu na ochranu života a zdravia, stredná škola zabezpečuje na výlet alebo exkurziu mimo sídla strednej školy na území Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 25 žiakov, alebo mimo územia Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 20 žiakov, tiež kurz pohybových aktivít v prírode, ktorým je plavecký výcvik, snoubordingový výcvik alebo cyklistický výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 10 žiakov, lyžiarsky výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 15 žiakov, korčuliarsky výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 12 žiakov, výcvik splavovania, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 16 žiakov, lezecký výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 4 žiakov, turistický výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 20 žiakov, iný výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 10 žiakov so zohľadnením poveternostných podmienok, dĺžky a náročnosti výcviku a výstroja a vybavenia žiakov, a taktiež kurz pohybových aktivít v prírode s účasťou žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktorým je plavecký výcvik, cyklistický výcvik, korčuliarsky výcvik, výcvik splavovania, turistický výcvik alebo iný výcvik neuvedený v druhom bode alebo v treťom bode, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 5 takých žiakov; ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým telesným postihnutím, žiaka s viacnásobným postihnutím, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého žiaka, lyžiarsky výcvik alebo snoubordingový výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 8 žiakov; ak ide o žiaka slabozrakého alebo žiaka s telesným postihnutím, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 6 takých žiakov, alebo ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého žiaka, lezecký výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 2 žiakov; ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým telesným postihnutím, žiaka s viacnásobným postihnutím, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého žiaka, ďalšie aktivity v súlade so školským vzdelávacím programom mimo sídla strednej školy na území Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 25 žiakov, mimo územia Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 20 žiakov.
K
Znovuzavedenie „malého“ technického preukazu
7. 1. 2010
Ministerstvo vnútra pripravuje rozsiahlu novelu zákona o cestnej premávke. Najviac úprav sa týka povinnosti Slovenska zapracovať do legislatívy smernicu Európskej únie o vodičských preukazoch. Zavedením týchto úprav do praxe sa mierne zmenia skupiny motorových vozidiel a vodičských oprávnení a aj vek, ktorý treba dovŕšiť, aby bolo možné oficiálne šoférovať vozidlo niektorých skupín.
Dôležitým bodom je znovuzavedenie „malého“ technického preukazu, ktorý bude v podobe čipovej karty. Veľký papierový technický preukaz, ktorý dnes motoristi nosia so sebou, vodiči budú môcť mať doma.
Novela zákona o cestnej premávky prinesie aj ďalšie zmeny. O novele v súčasnosti rokujú poradné orgány vlády.
Syndikát novinárov oslávi 20. výročie vzniku
5. 1. 2010
Dnes si Slovenský syndikát novinárov (SSN) pripomína 20. výročie vzniku. Jeho cieľom bolo obhajovať slobodu slova, presadzovať uplatňovanie novinárskej etiky a prístup novinárov k informáciám. Konštituovanie SSN bolo vyústením udalostí z novembra 1989.
Výročie SSN oslávi v polovici januára. Pripravuje k nemu konferenciu Žurnalistika, syndikát a budúcnosť. Na podujatí bude ocenený novinársky čin roka a celoživotné dielo. Za okrúhlym stolom budú o budúcnosti žurnalistiky diskutovať členovia predstavenstva so šéfmi denníkov a elektronických médií. Diskusia o otázkach žurnalistika bude aj na medzinárodnej konferencii.
Čo písali noviny pred sto rokmi
4. 1. 2010
Novinári mali celkom jasno v tom, čo nového prinesie rok 2010. Z povrchu zemského by mala v priebehu nasledujúcich mesiacov zmiznúť kriminalita, muchy, komáre a písmená C, Q a X. Slnečnú sústavu opustia veľké kozmické lode s ľudskou posádkou poháňané termojadrovou energiou. A do roka všetci ľudia na zemi zmrznú a zomrú.
Nejde o udalosti nového filmového trháku, ale o krátky výňatok toho, ako si 21. storočie predstavovali v novinách a magazínoch pred sto rokmi. Zaujímavú zbierku článkov o budúcnosti vytvoril na internete Američan Matt Novak, ktorý v roku 2007 založil stránku Paleo-future. Vďaka nej si dnes ľudia môžu poľahky prelistovať sto rokov staré noviny a začítať sa, čo všetko všetko dnes ľudstvo mohlo mať, ak by nestrácalo čas hlúpymi spormi a šarvátkami, ktoré brzdia vývin.
Medzi najlákavejšie patrili predstavy, že nebude existovať kriminalita, nové detektívne metódy takmer vylúčia možnosť, že by páchateľ ušiel spravodlivosti, vedecké metódy umožnia u človeka rozoznať predispozície pre kriminálne správanie.
Predpovede sa netýkali len technologického pokroku. Niektoré materiály sa zaoberali aj vlastnosťami ľudí. Napríklad v článku z Ladies Home Journalu sa písalo, že telesná výchova na školách bude na takej vysokej úrovni, a že hračky budú rozvíjať fyzickú silu detí natoľko, že každý človek, ktorý sa zadychčí po tom, čo rýchlym tempom prejde 16 kilometrov, bude v spoločnosti považovaný za padavku.
Bezpečnostné pomôcky môžu lyžiarom zachrániť život
4. 1. 2010
Záujem lyžiarov o bezpečnostné pomôcky, ktoré ich môžu ochrániť pred úrazmi, aj na Slovensku rastie. Podľa odhadov záchranárov prilby na svahoch nosia až dve tretiny dospelých lyžiarov, zriedkavosťou už nie sú ani chrániče chrbta, rúk či nôh. Vo viacerých prípadoch môžu tieto pomôcky lyžiarom zachrániť život. Prilbu nosí až 90 % detských lyžiarov.
Okrem prilby k lyžiarskym ochranným prvkom patria špeciálne chrániče chrbta, predkolenia či ramien. Chrániče chrbta sú funkčné najmä pri pádoch dozadu a pri zrážkach s iným lyžiarom alebo prekážkou, umožňujú prehnutie chrbta dopredu, nedovolia prehnutie opačným smerom.
Pre pretekárskych lyžiarov sú dôležité chrániče predkolenia, pre bežných fanúšikov lyžovania sú určené skôr chrániče ramenných kĺbov, ktoré zabraňujú vykĺbeným ramenám alebo zraneniam kľúčnych kostí.
K vyššej bezpečnosti lyžiarov prispievajú aj špeciálne lyžiarske okuliare, ktoré vďaka farebným sklíčkam umožňujú ostrejšie rozoznávania terénnych nerovností napríklad v hmlistom počasí.
Záchranári sa domnievajú, že sa vyplatí investovať do bezpečnostných pomôcok sa v porovnaní s finančnými následkami, ktoré môžu po vážnejšom zranení vzniknúť.