Iné súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu
2. 9. 2024
Ustanovenie § 5 Vyhlášky Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky o strednej škole upravuje súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu.
Kurz na ochranu života a zdravia sa organizuje v treťom ročníku štúdia; ak ide o odbor vzdelávania, v ktorom je dĺžka štúdia dva roky, organizuje sa v druhom ročníku štúdia. Kurz na ochranu života a zdravia sa koná v rozsahu troch vyučovacích dní, každý vyučovací deň najmenej šesť vyučovacích hodín.
Ak ide o súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu podľa § 33 ods. 12 zákona okrem kurzu na ochranu života a zdravia, stredná škola zabezpečuje na výlet alebo exkurziu mimo sídla strednej školy na území Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 25 žiakov, alebo mimo územia Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 20 žiakov, tiež kurz pohybových aktivít v prírode, ktorým je plavecký výcvik, snoubordingový výcvik alebo cyklistický výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 10 žiakov, lyžiarsky výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 15 žiakov, korčuliarsky výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 12 žiakov, výcvik splavovania, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 16 žiakov, lezecký výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 4 žiakov, turistický výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 20 žiakov, iný výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 10 žiakov so zohľadnením poveternostných podmienok, dĺžky a náročnosti výcviku a výstroja a vybavenia žiakov, a taktiež kurz pohybových aktivít v prírode s účasťou žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktorým je plavecký výcvik, cyklistický výcvik, korčuliarsky výcvik, výcvik splavovania, turistický výcvik alebo iný výcvik neuvedený v druhom bode alebo v treťom bode, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 5 takých žiakov; ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým telesným postihnutím, žiaka s viacnásobným postihnutím, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého žiaka, lyžiarsky výcvik alebo snoubordingový výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 8 žiakov; ak ide o žiaka slabozrakého alebo žiaka s telesným postihnutím, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 6 takých žiakov, alebo ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého žiaka, lezecký výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 2 žiakov; ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým telesným postihnutím, žiaka s viacnásobným postihnutím, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého žiaka, ďalšie aktivity v súlade so školským vzdelávacím programom mimo sídla strednej školy na území Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 25 žiakov, mimo územia Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 20 žiakov.
K
Spievanie pomáha obnoviť činnosť mozgu po mŕtvici
22. 2. 2010
Pacienti postihnutí mŕtvicou vďaka spievaniu znovu môžu obnoviť činnosť svojho mozgu. To im podľa vedcov pomôže opäť nadobudnúť schopnosť rozprávať. Pri spievaní je totiž používaná iná oblasť mozgu ako pri rozprávaní. Keď u človeka "centrum reči" poškodí mŕtvica, môže sa naučiť používať namiesto neho svoje "centrum spievania".
Tieto zistenia vedci predstavili na každoročnom stretnutí Americkej asociácie pre vedecký pokrok (AAAS) v kalifornskom San Diegu. Pokračujúca klinická skúška podľa vyjadrenia vedcov ukázala, ako mozog reaguje na spomínanú "melodickú intonačnú terapiu". Terapia už bola stanovená ako medicínska technika. Po prvý raz ju vedci použili, keď sa zistilo, že pacienti postihnutí mŕtvicou, ktorí pre poškodenie mozgu neboli schopní rozprávať, dokázali aj naďalej spievať. V ľavej časti mozgu sa nachádza väčšina spojení medzi oblasťami mozgu riadiacimi pohyb a tými, ktoré kontrolujú sluch. Ak však pacienti ukladajú svoje slová do melódií, hlavné prepojenia sa vytvárajú v pravej hemisfére.
Pacienti sa počas terapeutických sedení učia, ako vkladať slová do jednoduchých melódií. Výskum ukázal, že už po jedinom sedení sa pacienti s mŕtvicou, ktorí predtým neboli schopní vysloviť žiadne zrozumiteľné slová, naučili povedať vetu: „Som smädný“ takým spôsobom, že každú slabiku skombinovali s jedným tónom v melódii. Na sedeniach vedci povzbudzovali pacientov, aby si každú slabiku vytlieskali rukami. Hudba by mohla byť alternatívnym prostriedkom k zapojeniu aj tých častí mozgu, ktoré inak zapojené nie sú.
Štrnásti rektori odmietajú „Mamojkovu“ novelu zákona o vysokých školách
22. 2. 2010
Svoje odmietnutie vyslovili v otvorenom liste poslankyniam a poslancom NR SR. Obávajú sa, že v prípade schválenia novely dôjde k vážnemu úpadku vysokoškolského vzdelávania.
Závažným dôsledkom novely môže byť, že naše diplomy prestanú byť uznávané v zahraničí (najmä v Európskej únii) a úplne stratia váhu v medzinárodnej dimenzii. Aj naši najlepší absolventi potom môžu dopadnúť ako absolventi niektorých známych slovenských vysokých škôl, ktorých mená sú na inzerátoch práce - ale v negatívnom zmysle, že o absolventov týchto škôl nemajú záujem.
Jarné prázdniny
19. 2. 2010
V pondelok sa do škôl po týždni voľna vrátia školáci v Košickom a Prešovskom kraji. Naopak, jarné prázdniny sa v tejto deň začnú žiakom základných a stredných škôl v Banskobystrickom, Žilinskom a Trenčianskom kraji. Do školy sa vrátia v pondelok 1. marca 2010.
Najdlhšie prázdniny si užijú školáci na západnom Slovensku. V Bratislavskom, Nitrianskom a Trnavskom kraji budú mať žiaci prázdniny od 1. marca a školské vyučovanie sa im znova začne v pondelok 8. marca.
Ďalšie voľno po jarných prázdninách si žiaci užijú už len počas Veľkej noci, a to od štvrtka 1. apríla do utorka 6. apríla. Májové dni pracovného pokoja pripadajú v tomto roku na soboty.
Celoeurópska dopravná akcia
18. 2. 2010
Od pondelka až do nedele na našich cestách prebieha celoeurópska dopravno-bezpečnostná akcia. Policajti sa zameriavajú hlavne na kontrolu pásov a autosedačiek, posvietia si však aj na vodičov, ktorí hrubým spôsobom porušujú dopravné predpisy a ohrozujú iných účastníkov cestnej premávky.
Cieľom medzinárodnej akcie je zvýšiť bezpečnosť posádky vozidiel. Ako agentúru SITA informoval hovorca Prezídia Policajného zboru SR, základným bezpečnostným prvkom v aute je bezpečnostný pás, mnoho ľudí však podceňuje jeho význam. Bez používania pásu ani airbag neplní svoj účel. Samozrejmosťou v automobiloch by mali byť aj detské autosedačky.
Dopravnú akciu zorganizovala medzinárodná organizácia TISPOL, združujúca služby dopravnej polície európskych štátov. Cieľom tejto organizácie je zabezpečiť spoluprácu pri riešení rôznych dopravných problémov. Slovensko je jej členom od roku 2008.