Iné súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu
2. 9. 2024
Ustanovenie § 5 Vyhlášky Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky o strednej škole upravuje súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu.
Kurz na ochranu života a zdravia sa organizuje v treťom ročníku štúdia; ak ide o odbor vzdelávania, v ktorom je dĺžka štúdia dva roky, organizuje sa v druhom ročníku štúdia. Kurz na ochranu života a zdravia sa koná v rozsahu troch vyučovacích dní, každý vyučovací deň najmenej šesť vyučovacích hodín.
Ak ide o súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu podľa § 33 ods. 12 zákona okrem kurzu na ochranu života a zdravia, stredná škola zabezpečuje na výlet alebo exkurziu mimo sídla strednej školy na území Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 25 žiakov, alebo mimo územia Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 20 žiakov, tiež kurz pohybových aktivít v prírode, ktorým je plavecký výcvik, snoubordingový výcvik alebo cyklistický výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 10 žiakov, lyžiarsky výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 15 žiakov, korčuliarsky výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 12 žiakov, výcvik splavovania, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 16 žiakov, lezecký výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 4 žiakov, turistický výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 20 žiakov, iný výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 10 žiakov so zohľadnením poveternostných podmienok, dĺžky a náročnosti výcviku a výstroja a vybavenia žiakov, a taktiež kurz pohybových aktivít v prírode s účasťou žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktorým je plavecký výcvik, cyklistický výcvik, korčuliarsky výcvik, výcvik splavovania, turistický výcvik alebo iný výcvik neuvedený v druhom bode alebo v treťom bode, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 5 takých žiakov; ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým telesným postihnutím, žiaka s viacnásobným postihnutím, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého žiaka, lyžiarsky výcvik alebo snoubordingový výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 8 žiakov; ak ide o žiaka slabozrakého alebo žiaka s telesným postihnutím, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 6 takých žiakov, alebo ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého žiaka, lezecký výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 2 žiakov; ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým telesným postihnutím, žiaka s viacnásobným postihnutím, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého žiaka, ďalšie aktivity v súlade so školským vzdelávacím programom mimo sídla strednej školy na území Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 25 žiakov, mimo územia Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 20 žiakov.
K
Grécko zlacnie až o štvrtinu
7. 5. 2010
Dobrá správa. Hoci sa Grécko topí v dlhoch a aj Slováci ho musia zachraňovať, dovolenka nás tam vyjde podstatne menej ako vlani.
„Už vlani sme zaznamenali takmer pätinový pokles záujmu o Grécko,“ povedal viceprezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a agentúr Stanislav Macko. Potvrdil, že Gréci v kľúčových turistických destináciách už znížili ceny. „Terajšie zľavy sú 10- až 20-percentné. V lete sa to môže ešte viac zdramatizovať a pobyty môžu zlacnieť až o štvrtinu,“ dodal Macko. Zároveň odporúča, aby si ľudia vybrali radšej zájazdy s kompletnými službami a celodennou stravou – all inclusive – pretože tam už nehrozia žiadne doplatky.
Orange zaviedol "šrotovné" za staré mobily
7. 5. 2010
Spoločnosť Orange Slovensko zavádza v týchto dňoch tzv. šrotovné na staré mobilné telefóny.
V praxi to znamená, že užívateľ odovzdá na niektorom z pracovísk spoločnosti svoj starý mobil spĺňajúci stanovené podmienky a Orange mu zaplatí aktuálnu cenu, ktorú si záujemca o predaj zistí na webovej stránke Orangeu.
Počas Veľkej noci sa ešte bude lyžovať
31. 3. 2010
Počas Veľkej noci sa napriek výraznému otepleniu v posledných dňoch bude lyžovať ešte v dvadsiatke lyžiarskych stredísk. Po sviatkoch sa však väčšina prevádzkovateľov lanoviek a vlekov chystá sezónu ukončiť.
Najviac snehu, do 90 cm, leží na svahoch Vysokých a Nízkych Tatier. Zjazdovky budú otvorené na oboch stranách Chopka, na Štrbskom plese aj v Tatranskej Lomnici. Vleky budú podľa hovorkyne spoločnosti Tatry Mountain Resorts v prevádzke aj po Veľkej noci. Lyžuje sa aj na najvyššie položenej zjazdovke v Lomnickom sedle, kde začiatkom sezóny bol nedostatok prírodného snehu.
Väčšina ostatných lyžiarskych stredísk zaznamenáva rýchly úbytok snehu a po predĺženom víkende chcú sezónu ukončiť. Dvadsať centimetrov technického snehu zostalo ešte na Donovaloch na zjazdovke Záhradište, no teplota sa v utorok vyšplhala takmer na desať stupňov Celzia. Napriek tomu by ešte malo byť podľa hovorcu na Veľkú noc otvorené.
Po sviatkoch koniec sezóny plánujú aj v strediskách Veľká Rača, Skipark Ružomberok, na Čertovici a pravdepodobne aj v Plejsoch pri Krompachoch. V stredisku Vrátna zatiaľ o ukončení sezóny nerozhodli.
Prevádzkovatelia v nižšie položených lyžiarskych stredísk dúfajú, že zvyšky snehu im do Veľkej noci pomôže uchovať avizované ochladenie s nočnými teplotami pod bodom mrazu.
Veľká noc už tradične býva pre horské strediská, pokiaľ to dovolí počasie, posledným vrcholom sezóny. Podľa predbežných rezervácií horských hotelov si aprílovú lyžovačku prídu v tomto roku vychutnať tisícky turistov. Návštevníci sa pre zhoršujúce sa snehové podmienky zatiaľ z pobytov neodhlasujú.
Kofola je päťdesiatničkou
30. 3. 2010
Na začiatku výroby kofoly stáli dvojplatnička, kastról, vareška a vynikajúce znalosti o rastlinných drogách. A vraj tiež sadze, ktoré sa tvorili pri pražení kávy. Kofola, ktorá je slovenským nealkoholickým nápojom číslo jeden sa vyrába už rovných päťdesiat rokov a bezpečne odoláva tlaku známych kolových nápojov. Jej krstnou matkou bola studená vojna.
Československo päťdesiatych rokov nemalo k pivu a vínu atraktívnu nealkoholickú alternatívu, ktorá by konkurovala kapitalistickej kole.
Preto boli oslovení farmaceuti, ktorým sa podarilo brilantne namiešať výťažky byliniek, lístia a semien rôznych rastlín.
Aj v Amerike boli do prípravy nápojov zapojení lekárnici. Coca Colu vynašiel lekárnik John Stith Pemberton ako liek proti žalúdočným ťažkostiam. Pepsi Colu pripravil zasa lekárnik Caleb Bradham a sirup na kofolu v malom kastróliku na elektrickom variči namiešal vynikajúci znalec rastlinných drog farmaceut Zdenek Blažek.
Žijúci pamätník Jaroslav Knap sa na otázku novinárov "Z čoho je kofola?" usmeje pod fúzy a prezradí, že okrem iného z karamelu a výťažkov lístia jahôd, malín, černíc. Po rokoch vyjde najavo, že aj pre výrobu kofoly sa organizovali školské zbery liečivých rastlín. Kofeín sa dal získať ľahšie - z dovezenej kávy.
Vynálezca receptu kofoly Zdenek Blažek onedlho po tom, čo v roku 1960 v opavskej Galene rozbehli výrobu sirupu Kofo zomrel. Dividend sa nedočkal podobne ako o desaťročie neskôr Slovák Ján Farkaš, ktorý bol autorom receptúry známeho hroznového nápoja Vinea. Obidvaja vyvinuli nápoje, ktoré ich prežili, ľuďom chutia a zarábajú obrovské peniaze. Zhodou okolností tak kofolu, ako aj vineu vyrába a ich ochranné známky vlastní súkromná spoločnosť Kofola, na ktorej čele stojí podnikavý Čech gréckeho pôvodu Janis Samaras. Kofole sa dnes lepšie darí pod Tatrami ako v Česku.
Na Slovensku sa ročne predá 70 miliónov litrov kofoly. Kofole patrí štvrtina nealkoholického trhu. Generálnym riaditeľom slovenskej Kofoly, ktorá postavila moderný závod v Rajeckej Lesnej je Marián Šefčovič.