Iné súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu
2. 9. 2024
Ustanovenie § 5 Vyhlášky Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky o strednej škole upravuje súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu.
Kurz na ochranu života a zdravia sa organizuje v treťom ročníku štúdia; ak ide o odbor vzdelávania, v ktorom je dĺžka štúdia dva roky, organizuje sa v druhom ročníku štúdia. Kurz na ochranu života a zdravia sa koná v rozsahu troch vyučovacích dní, každý vyučovací deň najmenej šesť vyučovacích hodín.
Ak ide o súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu podľa § 33 ods. 12 zákona okrem kurzu na ochranu života a zdravia, stredná škola zabezpečuje na výlet alebo exkurziu mimo sídla strednej školy na území Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 25 žiakov, alebo mimo územia Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 20 žiakov, tiež kurz pohybových aktivít v prírode, ktorým je plavecký výcvik, snoubordingový výcvik alebo cyklistický výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 10 žiakov, lyžiarsky výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 15 žiakov, korčuliarsky výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 12 žiakov, výcvik splavovania, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 16 žiakov, lezecký výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 4 žiakov, turistický výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 20 žiakov, iný výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 10 žiakov so zohľadnením poveternostných podmienok, dĺžky a náročnosti výcviku a výstroja a vybavenia žiakov, a taktiež kurz pohybových aktivít v prírode s účasťou žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktorým je plavecký výcvik, cyklistický výcvik, korčuliarsky výcvik, výcvik splavovania, turistický výcvik alebo iný výcvik neuvedený v druhom bode alebo v treťom bode, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 5 takých žiakov; ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým telesným postihnutím, žiaka s viacnásobným postihnutím, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého žiaka, lyžiarsky výcvik alebo snoubordingový výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 8 žiakov; ak ide o žiaka slabozrakého alebo žiaka s telesným postihnutím, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 6 takých žiakov, alebo ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého žiaka, lezecký výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 2 žiakov; ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým telesným postihnutím, žiaka s viacnásobným postihnutím, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého žiaka, ďalšie aktivity v súlade so školským vzdelávacím programom mimo sídla strednej školy na území Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 25 žiakov, mimo územia Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 20 žiakov.
K
Ceny bývania pokračovali v raste
30. 8. 2018
Ceny nehnuteľností na bývanie pokračovali v 2. štvrťroku v raste, tempo zdražovania sa ale zmiernilo. Vyplýva to z údajov, ktoré dnes zverejnil Štatistický úrad. Zvyšovanie cien bytov a domov v krajine potvrdili tiež skoršie údaje Národnej banky Slovenska (NBS).
Tempo medziročného rastu cien realít určených na bývanie v 2. štvrťroku spomalilo na sedem percent z 11,7 percenta v prvom štvrťroku. Viac zdraželi staršie nehnuteľnosti ako novostavby. Bývanie podľa Štatistického úradu zdražuje nepretržite od začiatku roka 2014 a oproti roku 2010 sú ceny vyššie o štvrtinu. Z údajov NBS vyplýva, že priemerná cena metra štvorcového v bytoch a domoch dosiahla v 2. štvrťroku 1431 eur. Bola tak najvyššia od konca roka 2008. K zdraženiu bývania došlo v čase nízkych úrokových sadzieb a rastu poskytnutých úverov bankami. NBS od leta zaviedla ďalšie sprísnenie pravidiel poskytovania pôžičiek, ktorého cieľom je zamedziť výraznému zadlženiu ľudí v porovnaní s ich príjmami. V Českej republike podľa údajov Českej centrálnej banky ceny nehnuteľností rástli väčšinu minulého roka najrýchlejšie v celej Európskej únii, v priemere o 16 percent. Podľa jej odhadov sa zvýšilo tiež nadhodnotenie cien bytov, ktoré ku koncu roka 2017 predstavovalo zhruba 14 percent.
Změny ve školském zákoně k 1. září 2018
27. 8. 2018
Novela školského zákona měla rozčleněnou účinnost do čtyř termínů – dnem vyhlášení ve Sbírce zákonů, dnem 1. září 2017, dnem 1. září 2018 a dnem 1. září 2020.
Převážná část všech změn však nastane letos 1. září 2018. Předmětem změn, které přináší novela školského zákona provedená zákonem č. 101/2017 Sb., je oblast financování škol a školských zařízení zřizovaných kraji, obcemi a svazky obcí (dále regionální školství územních samosprávných celku z prostředků státního rozpočtu. Financování soukromých a církevních škol není navrženými změnami financování dotčeno. Důvodem této novelizace školského zákona byla podle předkladatele nutnost vytvoření právního základu pro realizaci změn v systému financování regionálního školství územně samosprávných celků.
Najviac Slovákov stále dovolenkuje v Chorvátsku
12. 8. 2018
Jadranské more je stále „slovenským“. Počas posledných dvoch júlových týždňov, ktoré sú najsilnejším dovolenkovým termínom, navštívilo Chorvátsko vyše 151-tisíc Slovákov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Market Locator. Ten analyzoval zahraničné cesty na vzorke vyše 2,9 milióna ľudí.
Štatistiky ukazujú, že síce do Chorvátska vycestovalo najviac Slovákov, nárast ich počtu oproti vlaňajšku bol minimálny. Stále je to však viac ako dvojnásobok v porovnaní s druhým Talianskom. Takmer totožný počet Slovákov zavítal do Francúzska, ktoré je počas tohtoročného leta treťou najnavštevovanejšou prímorskou krajinou. V tesnom závese nasleduje Grécko.
S appkou pre nevidiacich bodujú doma i v Európe
31. 7. 2018
Na planéte je dvakrát viac telefónov než ľudí. Len inteligentných mobilov sa vlani predalo vo svete stovky miliónov. Na Slovensku vlastnia smartfón dve tretiny našincov. Aj keď sú inteligentné telefóny neodmysliteľnou súčasťou nášho každodenného života, nie každý môže využívať ich výhody. A to sa snažia zmeniť slovenskí programátori, ktorí vyvinuli aplikáciu, vďaka ktorej môžu smartfón používať aj nevidiaci.
Keď pred pár rokmi začali smarfóny vytláčať z trhu klasické tlačidlové telefóny, nezisková organizácia Stopka prišla s myšlienkou, že vyvinie aplikáciu Corvus. Neziskovka organizuje rôzne vzdelávacie aktivity pre širokú verejnosť a zároveň zamestnáva sociálnych pracovníkov, učiteľov aj programátorov so zrakovým postihnutím. „Koncom roku 2012 sa prestali vyrábať dobré prístupné telefóny s klasickou klávesnicou a s hlasovým výstupom. Museli sme teda začať riešiť, akým spôsobom budeme komunikovať,“ vysvetľuje zakladateľ spoločnosti Roman Martinovič. Produkt najprv vznikol len pre zamestnancov chránenej dielne. Postupne sa však ukázalo, že by mohol zaujať aj iných ľudí so zrakovým postihnutím. Program začali vyvíjať v apríli 2013 a jeho prvá oficiálna verzia vyšla o dva roky neskôr. Ako hovorí Martinovič, aj samotní ľudia, ktorí aplikáciu vyvíjali, ju vo vlastnom živote nutne potrebovali. Celý tím Corvusu má zrakové postihnutie. Práve to im umožňuje doladiť program tak, aby bol zrakovo postihnutým naozaj nápomocný pri každodennom fungovaní. „Z vlastnej skúsenosti vieme, aké problémy riešia naši zákazníci. Rozhodli sme sa preto, že program nebude len na telefonovanie a esemeskovanie, ale pokúsime sa zo smartfónu spraviť multifunkčnú pomôcku,“ dodal.