Iné súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu
2. 9. 2024
Ustanovenie § 5 Vyhlášky Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky o strednej škole upravuje súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu.
Kurz na ochranu života a zdravia sa organizuje v treťom ročníku štúdia; ak ide o odbor vzdelávania, v ktorom je dĺžka štúdia dva roky, organizuje sa v druhom ročníku štúdia. Kurz na ochranu života a zdravia sa koná v rozsahu troch vyučovacích dní, každý vyučovací deň najmenej šesť vyučovacích hodín.
Ak ide o súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu podľa § 33 ods. 12 zákona okrem kurzu na ochranu života a zdravia, stredná škola zabezpečuje na výlet alebo exkurziu mimo sídla strednej školy na území Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 25 žiakov, alebo mimo územia Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 20 žiakov, tiež kurz pohybových aktivít v prírode, ktorým je plavecký výcvik, snoubordingový výcvik alebo cyklistický výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 10 žiakov, lyžiarsky výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 15 žiakov, korčuliarsky výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 12 žiakov, výcvik splavovania, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 16 žiakov, lezecký výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 4 žiakov, turistický výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 20 žiakov, iný výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 10 žiakov so zohľadnením poveternostných podmienok, dĺžky a náročnosti výcviku a výstroja a vybavenia žiakov, a taktiež kurz pohybových aktivít v prírode s účasťou žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktorým je plavecký výcvik, cyklistický výcvik, korčuliarsky výcvik, výcvik splavovania, turistický výcvik alebo iný výcvik neuvedený v druhom bode alebo v treťom bode, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 5 takých žiakov; ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým telesným postihnutím, žiaka s viacnásobným postihnutím, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého žiaka, lyžiarsky výcvik alebo snoubordingový výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 8 žiakov; ak ide o žiaka slabozrakého alebo žiaka s telesným postihnutím, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 6 takých žiakov, alebo ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého žiaka, lezecký výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 2 žiakov; ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým telesným postihnutím, žiaka s viacnásobným postihnutím, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého žiaka, ďalšie aktivity v súlade so školským vzdelávacím programom mimo sídla strednej školy na území Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 25 žiakov, mimo územia Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 20 žiakov.
K
Obnoviteľné zdroje energie
23. 6. 2020
Účelom predkladaného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, je odstránenie nedostatkov existujúcej právnej úpravy v § 3b ods. 5 a zároveň následkov, ktoré vyplynuli z jeho aplikácie.
Ukázalo sa, že jeho dopad môže byť de facto likvidačný pre široký okruh výrobcov elektriny s právom na podporu, čo priamo negatívne vplýva aj na existenciu od nich závislých pracovných miest. Takéto následky zjavne neboli cieľom právnej úpravy.
Ustanovenie § 3b ods. 5 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) v doterajšom znení nespĺňa kvalitatívne kritéria na právne predpisy vyplývajúce z Ústavy a rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR. Ustanovenie § 3b ods. 5 zákona v doterajšom znení nespĺňa kritérium vhodnosti, nevyhnutnosti ani primeranosti. Za porušenie povinnosti (bez skúmania jeho závažnosti) totiž ukladá automaticky tú najprísnejšiu možnú sankciu - zánik práva na podporu. Pre dosiahnutie účelu tohto ustanovenia je však postačujúce uloženie aj miernejšej sankcie bez likvidačných následkov na hospodársku životaschopnosť dotknutých výrobcov.
Existencia takto prísnej sankcie sa navyše javí ako nevhodná aj z dôvodu, že nepomáha ani štátu pri plnení si záväzkov podielu energie z obnoviteľných zdrojov vyplývajúcich z Národného energetického a klimatického plánu na roky 2021 – 2030.
Predkladaný návrh zákona preto koriguje majetkovú sankciu v § 3b ods. 5 zákona, a to tak, že odstraňuje jej likvidačnú povahu. Predkladaný návrh zákona zároveň zachováva recipročný charakter § 3b ods. 5 zákona, keď právo na podporu doplatkom alebo príplatkom nepatrí výrobcovi s právom na podporu počas doby, kedy si vedome neplní svoje daňové a odvodové povinnosti.
Predkladaný návrh zákona zároveň odstraňuje neprimeraný dopad aplikácie § 3b ods. 5 zákona v doterajšom znení na tých výrobcov, ktorí svoje daňové a odvodové povinnosti ku dňu účinnosti tohto zákona splnili, a to spôsobom, ktorý nezasahuje do už nadobudnutých práv. Takýmto výrobcom právo na podporu doplatkom alebo príplatkom trvá naďalej, a to podľa podmienok podpory platných a účinných v čase uvedenia ich zariadení na výrobu elektriny do prevádzky.
Predkladaný návrh zákona zároveň v ustanovení § 3b ods. 5 zákona napĺňa účel článku 6 Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov, podľa ktorého podmienky podpory pre výrobcov z obnoviteľných zdrojov nemajú byť zo strany štátu revidované spôsobom, ktorý negatívne ovplyvňuje už priznané práva na podporu alebo narušuje hospodársku životaschopnosť už podporených projektov.
Hranice Česko a Slovensko sú otvorené
10. 6. 2020
Premiér SR rokoval s českým premiérom o otvorení hraníc.
Nanovo sa obnovil neobmedzený režim na hraniciach medzi Slovenskou a Českou republikou. Dohoda padla už 2. 6. 2020, pričom zlomovým bodom pri úvahách o možnom otvorení hraníc bol názor konzília odborníkov. Premiéri pripomenuli, že na slovenskej strane ostane kontrolný režim v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín. Na strane ČR bol o uvoľnenie režimu na hraniciach veľký záujem. Poukázal pritom na to, že Slovensko je pre ČR druhou najvýznamnej-šou exportnou krajinou a rovnako druhou najpreferovanejšou turistickou destináciou pre Čechov. Bolo preto dôležité, aby sa spoločne podporil cestovný ruch, keďže aj Slováci stále viac cestujú do ČR. Otázka verejnej medzinárodnej autobusovej a vlakovej dopravy je otázkou ďalších diskusií.
Slováci môžu využívať leteckú, lodnú, autobusovú aj železničnú dopravu do Českej republiky
9. 6. 2020
Rozhodol o tom ústredný krízový štáb, povolenie je už účinné. Informovalo o tom vo štvrtok 4. 6. 2020 Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Konkrétne autobusové a vlakové spoje budú pridávané postupne.
Odmietnutie náhradného zájazdu cestujúcim
29. 5. 2020
Novela zákona o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu umožňuje aj čiastočné odmietnutie náhradného zájazdu, ak cestujúci, ktorý je na zmluve o zájazde, tzn. nie ten, ktorý zmluvu o zájazde uzatváral, spadá do jednej z výnimiek vymedzených novelou zákona.
V tomto prípade je možné odmietnutie len v tej časti, ktorá je viazaná na osobu, ktorá spadá do výnimiek (napr. štvorčlenná rodina mala zakúpený zájazd, zmluvu uzatváral syn, avšak len otec spadá do výnimiek - bude možné odmietnuť náhradný zájazd vo vzťahu k otcovi, ostatní členovia rodiny dostanú možnosť využiť náhradný zájazd).
Ak cestujúci, ktorý odmietne poskytnutie náhradného zájazdu a dokáže, že spadá pod výnimky doložením potrebných podkladov, cestovná kancelária mu vráti všetky platby, ktoré prijaté na základe zmluvy o zájazde bez toho, aby si účtovala akékoľvek odstupné, keďže nejde o odstúpenie od zmluvy, ktoré by bolo bezdôvodné. Takisto je nutné dokázať príslušnosť do výnimky, ak sa odmietne náhradný zájazd len čiastočne vo vzťahu ku konkrétnej osobe uvedenej na zmluve o zájazde. V takom prípade cestovná kancelária vráti platby, ktoré sa vzťahujú na poskytnutie zájazdu osobe, ktorá spadá pod výnimky. Zákon tak rieši situáciu, že aj iný cestujúci ako ten, čo zmluvu uzatvoril, bude mať možnosť náhradný zájazd odmietnuť.