Iné súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu
2. 9. 2024
Ustanovenie § 5 Vyhlášky Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky o strednej škole upravuje súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu.
Kurz na ochranu života a zdravia sa organizuje v treťom ročníku štúdia; ak ide o odbor vzdelávania, v ktorom je dĺžka štúdia dva roky, organizuje sa v druhom ročníku štúdia. Kurz na ochranu života a zdravia sa koná v rozsahu troch vyučovacích dní, každý vyučovací deň najmenej šesť vyučovacích hodín.
Ak ide o súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu podľa § 33 ods. 12 zákona okrem kurzu na ochranu života a zdravia, stredná škola zabezpečuje na výlet alebo exkurziu mimo sídla strednej školy na území Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 25 žiakov, alebo mimo územia Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 20 žiakov, tiež kurz pohybových aktivít v prírode, ktorým je plavecký výcvik, snoubordingový výcvik alebo cyklistický výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 10 žiakov, lyžiarsky výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 15 žiakov, korčuliarsky výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 12 žiakov, výcvik splavovania, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 16 žiakov, lezecký výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 4 žiakov, turistický výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 20 žiakov, iný výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 10 žiakov so zohľadnením poveternostných podmienok, dĺžky a náročnosti výcviku a výstroja a vybavenia žiakov, a taktiež kurz pohybových aktivít v prírode s účasťou žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktorým je plavecký výcvik, cyklistický výcvik, korčuliarsky výcvik, výcvik splavovania, turistický výcvik alebo iný výcvik neuvedený v druhom bode alebo v treťom bode, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 5 takých žiakov; ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým telesným postihnutím, žiaka s viacnásobným postihnutím, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého žiaka, lyžiarsky výcvik alebo snoubordingový výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 8 žiakov; ak ide o žiaka slabozrakého alebo žiaka s telesným postihnutím, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 6 takých žiakov, alebo ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého žiaka, lezecký výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 2 žiakov; ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým telesným postihnutím, žiaka s viacnásobným postihnutím, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého žiaka, ďalšie aktivity v súlade so školským vzdelávacím programom mimo sídla strednej školy na území Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 25 žiakov, mimo územia Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 20 žiakov.
K
Slováci počas koronakrízy zvýšili spotrebu potravín
31. 5. 2021
Slováci počas koronakrízy zvýšili spotrebu potravín. Rodina na jedlo minie mesačne v priemere viac ako 330 eur. Vyplýva to z analýzy Lenky Buchlákovej, ekonomickej analytičky FinGO.sk.
Spresnila, že Slováci vynakladajú na potraviny a nealkoholické nápoje viac ako pätinu z mesačného rozpočtu. Kým tesne pred vypuknutím pandémie nového koronavírusu míňali na potraviny približne 17 percent z mesačného rozpočtu domácnosti, tento rok sa spotreba vyšplhala na takmer 21 percent.
V rámci 27 krajín EÚ ide o jeden z najvyšších podielov, zároveň aj o jeden z najvyšších nárastov za posledné mesiace.
Informovala, že priemerná štvorčlenná rodina s dvoma nezaopatrenými deťmi do 14 rokov minie aktuálne podľa prepočtov FinGO.sk mesačne viac ako 330 eur na potraviny a nealkoholické nápoje. Viac míňajú ľudia v krajských mestách, ako v menších mestách a na dedinách.
V
Obete trestných činov
19. 5. 2021
Novelou zákona o obetiach trestných činov sa 1. 7. 2021 zásadným spôsobom mení filozofia odškodňovania obetí násilných trestných činov.
Kľúčovú zmenu predstavuje zavedenie možnosti obete násilného trestného činu požiadať ministerstvo o odškodnenie už po začatí trestného stíhania. Súčasná právna úprava umožňovala obeti požiadať o odškodnenie až po právoplatnom skončení trestného konania. Po novom sa v zákone rozširuje okruh obetí násilných trestných činov o pozostalé blízke osoby, ktoré v čase smrti žili so zomretým v spoločnej domácnosti a o obete trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby a trestného činu nedobrovoľného zmiznutia, ktorým bola spôsobená nemajetková ujma. Dochádza k zjednodušeniu prístupu obetí trestných činov k odbornej pomoci aj prostredníctvom zriadenia intervenčných centier, ktoré by mali vykonávať svoju činnosť v rámci každého kraja.
Novelou zákona sa majú zefektívniť a posilniť práva obetí trestných činov v zmysle odporúčaní Európskej komisie adresovaných v správe Špeciálnej poradkyne pre odškodňovanie obetí. Táto správa je založená na ľudsko-právnom a holistickom prístupe k obetiam trestných činov a jej zámerom je poukázať na procesné prekážky, ktorým obete trestných činov čelia v konaní o poskytnutí odškodnenia. Novela zákona reaguje aj na súčasnú situáciu vo vzťahu k pandémii COVID-19 a s tým súvisiaci nárast prípadov domáceho násilia, ako aj na potrebu adekvátneho a promptného poskytnutia odbornej pomoci obetiam domáceho násilia. V neposlednom rade zákon zohľadňuje správu a odporúčania adresované Slovenskej republike Výborom OSN pre nedobrovoľné zmiznutia, v dôsledku ktorých sa zaraďuje obeť trestného činu nedobrovoľného zmiznutia medzi obzvlášť zraniteľné obete, čím sa takýmto obetiam poskytne vyššia forma ochrany.
Dochádza aj k novelizácii zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ktorou sa má zabezpečiť efektívnejšia a účinnejšia spolupráca orgánov činných v trestnom konaní, resp. policajtov so subjektmi poskytujúcimi pomoc obetiam. Zároveň dochádza k predĺženiu doby vykázania údajného páchateľa zo spoločného obydlia z 10 na 14 dní.
K
Zákon o odpadoch - zmeny
19. 5. 2021
Cieľom novely zákona, ktorá nadobudne účinnosť až 1. 1. 2023, je zrušiť povinnosť zabezpečiť vybavenie zberných vozidiel vážiacim systémom zaradeným do skupiny určených meradiel a spĺňajúcim požiadavky na určené meradlo.
Ten, kto vykonáva zber zmesového odpadu alebo triedený zber komunálnych odpadov z obalov a komunálnych odpadov z neobalových výrobkov v obci, je povinný zabezpečiť vybavenie zberných vozidiel vážiacim systémom zaradeným do skupiny určených meradiel a spĺňajúcim požiadavky na určené meradlo. Ustanovenie sa zruší z nasledujúcich dôvodov:
1. Povinnosť vybavenia zberných vozidiel vážiacim systémom je kontraproduktívna, nakoľko mnohé obce takýto systém nepotrebujú. Všetky zberné vozidlá sú totiž pred vysypaním vážené na certifikovaných váhach v spaľovniach, taktiež na skládkach a v zariadeniach na spracovanie triedeného odpadu. Väčšie obce a mestá preto majú k dispozícii informáciu o tom, koľko komunálneho odpadu bolo vyprodukovaného obyvateľmi obce. Menšie obce sa môžu naďalej dohodnúť na inštalovaní systému dobrovoľne, podobne ako doteraz.
2. Na niektoré staršie typy áut sa zariadenie nedá domontovať. Súčasné vozidlá nie je v mnohých prípadoch z technického hľadiska možné vybaviť vážiacim systémom. Týka sa najmä starších vozidiel, ktoré sú využívané predovšetkým menšími zberovými a zvozovými spoločnosťami.
3. Súčasné opatrenie spôsobí neprimerane vysoké investičné náklady, nakoľko vážiaci systém bude potrebné zabezpečiť aj pre stovky vozidiel, ktoré ho nebudú v praxi vyžívať, keďže túto informáciu by zvozové spoločnosti získavali zbytočne dvakrát: pri zbere aj pri odovzdaní odpadu. Cena jedného vážiaceho zariadenia sa podľa informácií od prevádzkovateľov vozidiel pohybuje od 5-30 tisíc eur.
4. Súčasná úprava by sa premietla do cien za zber komunálneho odpadu, čo bude mať negatívny vplyv nielen na zvozové spoločnosti, výrobcov vyhradených výrobkov, ale aj na obyvateľov. Neprimeranú finančnú záťaž spôsobia predovšetkým menším zberovým spoločnostiam vo vlastníctve miest a obcí (napríklad technické služby).
5. Povinnosť vážiaceho systému, ktorú tento návrh ruší, vykazuje znaky klientelisticky motivovanej regulácie, ktorá vnucuje nákup zariadení aj pre tých, ktorí ho nepotrebujú.
6. Vážiaci systém namontovaný na vozidlách je užitočný napríklad v prípadoch, kedy vozidlo nakladá v rámci jedného zvozu odpad z viacerých obcí. K tomu však postačuje namontovanie váhy na dobrovoľnej báze, podobne ako je to v iných krajinách EÚ.
7. Viacero systémov v menších obciach využíva sofistikovanejšie a ekologickejšie riešenia než je váženie, napríklad čipovanie nádob, či elektronická indentifikácia naplnenosti nádob. Údaje o hmotnosti vyzbieraného odpadu z jednotlivých nádob sú nadbytočné, pokiaľ obec eviduje objem vyzbieraných nádob (viaceré súčasné elektronické evidenčné systémy). Povinné váženie nádob je pre nich technologickým krokom späť.
8. Predkladatelia nemajú vedomie o tom, že by povinnosť vážiaceho systému bola zavedená v iných krajinách.
9. K nevýhodám vážiaceho systému na vozidlách treba pripočítať negatívne environmentálne externality, najmä zníženie úžitkovej hmotnosti vozidla a pomalší prejazd obcou. Vyklápanie odpadu bude s vážiacim systémom automatické, nie ručné, pričom spomalenie oproti ručnému vyklápaniu je významné. Vzrastú teda aj náklady na výsyp nádob a ekologická záťaž zvýšením počtu prejazdov a spotreby palív. Vážiaci systém je citlivým zariadením, ktoré sa v praxi často poškodzuje, najmä pri jazde na skládke či pri preťažení nadstavby. Systém je nevhodný pre použitie na svahových terénoch, napríklad v horských a podhorských oblastiach.
K
Upomínacie konanie po novom
19. 5. 2021
Platná a účinná právna úprava v zákone č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov a v zákone č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov obsahuje povinnosť vecne odôvodniť odpor proti platobnému rozkazu.
Ak žalovaný uplatnený nárok spochybňuje, musí sa podľa súčasnej právnej úpravy brániť podaním odporu s vecným odôvodnením. Vecné odôvodnenie odporu spočíva predovšetkým v uvedení argumentov, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok, v pripojení listín na ktoré sa odvoláva a označení dôkazov, ktorými sa majú preukázať tvrdenia žalovaného. Pokiaľ odpor nie je vecne odôvodnený, súd v súvislosti s absenciou vecného odôvodnenia nevyzýva žalovaného na doplnenie, resp. opravu odporu. Požiadavka vecného odôvodnenia odporu môže spôsobovať pre spotrebiteľov ťažkosti (napríklad potreba v relatívne krátkom čase vyhľadať právnu pomoc). Môže nastať prípad, kedy si spotrebiteľ vyhotoví odpor na základe svojich osobných znalostí práva, v dôsledku čoho môže byť odpor súdom odmietnutý ako nedostatočne odôvodnený, čo môže znamenať automatickú prehru v spore, nakoľko platobný rozkaz, ktorý súd odmietol má účinky právoplatného rozsudku (je exekučným titulom).
Cieľom novely zákona je od 1. 7. 2021 tak prehodnotenie právnej úpravy upomínacieho konania podľa zákona o upomínacom konaní a konania o platobnom rozkaze podľa Civilného sporového poriadku v súvislosti s povinnosťou súdu prihliadať na postavenie žalovaného ako spotrebiteľa pri vecnom odôvodnení odporu a v dôsledku uvedeného posudzovať vecné odôvodnenie odporu miernejšie. Súd posudzuje vecné odôvodnenie odporu miernejšie vo vzťahu k odmietnutiu odporu.
Vzhľadom na skutočnosť, že upomínacie konanie a konanie o platobnom rozkaze podľa Civilného sporového poriadku sú skrátené konania, v ktorých rozhodnutie vydáva predovšetkým vyšší súdny úradník, novelou zákona sa má zároveň zabezpečiť posúdenie a právny názor sudcu vo veciach, v ktorých sa predpokladá posúdenie spotrebiteľskej zmluvy alebo zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou s ohľadom na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré ešte neboli posudzované v už právoplatne skončenom konaní.
Právnou úpravou sa má zabezpečiť kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré doposiaľ neboli posudzované v súdnom konaní sudcom, tak aby sa zabránilo ich súvislému uplatňovaniu a zároveň sa má zlepšiť prístup k spravodlivosti pre spotrebiteľov.
K