Iné súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu
2. 9. 2024
Ustanovenie § 5 Vyhlášky Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky o strednej škole upravuje súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu.
Kurz na ochranu života a zdravia sa organizuje v treťom ročníku štúdia; ak ide o odbor vzdelávania, v ktorom je dĺžka štúdia dva roky, organizuje sa v druhom ročníku štúdia. Kurz na ochranu života a zdravia sa koná v rozsahu troch vyučovacích dní, každý vyučovací deň najmenej šesť vyučovacích hodín.
Ak ide o súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu podľa § 33 ods. 12 zákona okrem kurzu na ochranu života a zdravia, stredná škola zabezpečuje na výlet alebo exkurziu mimo sídla strednej školy na území Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 25 žiakov, alebo mimo územia Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 20 žiakov, tiež kurz pohybových aktivít v prírode, ktorým je plavecký výcvik, snoubordingový výcvik alebo cyklistický výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 10 žiakov, lyžiarsky výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 15 žiakov, korčuliarsky výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 12 žiakov, výcvik splavovania, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 16 žiakov, lezecký výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 4 žiakov, turistický výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 20 žiakov, iný výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 10 žiakov so zohľadnením poveternostných podmienok, dĺžky a náročnosti výcviku a výstroja a vybavenia žiakov, a taktiež kurz pohybových aktivít v prírode s účasťou žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktorým je plavecký výcvik, cyklistický výcvik, korčuliarsky výcvik, výcvik splavovania, turistický výcvik alebo iný výcvik neuvedený v druhom bode alebo v treťom bode, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 5 takých žiakov; ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým telesným postihnutím, žiaka s viacnásobným postihnutím, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého žiaka, lyžiarsky výcvik alebo snoubordingový výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 8 žiakov; ak ide o žiaka slabozrakého alebo žiaka s telesným postihnutím, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 6 takých žiakov, alebo ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého žiaka, lezecký výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 2 žiakov; ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým telesným postihnutím, žiaka s viacnásobným postihnutím, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého žiaka, ďalšie aktivity v súlade so školským vzdelávacím programom mimo sídla strednej školy na území Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 25 žiakov, mimo územia Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 20 žiakov.
K
Automobilka Škoda zastaví v Rusku pre inváziu všetky aktivity
4. 3. 2022
Automobilka Škoda Auto kvôli ruskej invázii na Ukrajinu zastaví všetky svoje aktivity v Rusku. Preruší výrobu vo svojich ruských závodoch v Kaluge a Nižnom Novgorode, zastaví aj export vozidiel do zeme. Automobilka o tom informovala automobilka v tlačovom vyhlásení.
„Pozastavením obchodných aktivít v Rusku reaguje predstavenstvo koncernu Volkswagen na celkovú situáciu, ktorá sa vyznačuje značnou neistotou a rozvratom,“ povedala hovorkyňa Škoda Auto Simona Havlíková.
„Koncern Volkswagen prijal správy o vojne na Ukrajine s veľkými obavami a zdesením. Naďalej dúfame v rýchle zastavenie vojenských akcií a v návrat k diplomacii. Sme presvedčení, že k udržateľnému riešeniu konfliktu môže dôjsť iba na základe medzinárodného práva,“ uviedla Škoda Auto.
V
Ruská ekonomika krváca
28. 2. 2022
Ruský rubeľ padol na kolená. Po tom, čo Západ odstavil časť ruského finančného systému od globálnej komunikačnej platformy SWIFT a zaviedol ďalšie tvrdé sankcie proti Rusku, padol rubeľ o 32 percent na nové historické minimum.
Výmenný kurz ruskej meny klesol na 110 rubľov za jeden dolár, pričom ešte v piatok sa obchodoval za 83 rubľov za dolár. Prezident Vladimir Putin v nedeľu oznámil, že aktivoval ruský jadrový arzenál.
Centrálna banka v Moskve v reakcii na kurzový vývoj zvýšila základné úrokové sadzby z 9,5 percenta až na 20 percent a odvetne zasiahla na sankcie Západu zákazom zahraničným subjektom predávať ruské cenné papiere.
Ruská akciová burza dnes neotvorí, oznámila centrálna banka. Obchodovať sa nebude ani na trhu s finančnými derivátmi. Ruská menová autorita sa tak rozhodla, aby zabránila ďalším škodám po zavedení tvrdých západných sankcií, ktoré privodili kolaps rubľa a ochromili ruskú ekonomiku. Kremeľ následne oznámil, že chystá odvetné opatrenia za to, že sankcie ochromili v Rusku leteckú dopravu. Moskovská akciová burza pôvodne oznámila, že dnes začne obchodovať neskôr.
V
Dodanie krmív určených pre chovné a rehabilitačné stanice
23. 2. 2022
Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní sa rozširuje o skutočnosť, že na podlimitnú zákazku a zákazku s nízkou hodnotou, ktorej predmetom je dodanie krmív určených pre chovné a rehabilitačné stanice sa nevzťahuje zákon o verejnom obstarávaní. Právna úprava zároveň vymedzuje jasné pravidlá pri nakladaní s kauciou vo väzbe na výsledok rozhodovania Úradu pre verejné obstarávanie o námietkach.
K
Regionálna investičná pomoc
23. 2. 2022
Novela zákona č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci reflektuje na pretrvávajúcu situáciu spôsobenú pandémiou COVID-19, ktorá zásadným a nepredvídateľným spôsobom ovplyvnila podnikateľské subjekty vrátane tých, ktoré sú prijímateľmi investičnej pomoci.
Pri tejto skupine podnikateľských subjektov pandémia COVID-19 naviac priamo ovplyvnila ich schopnosť plniť povinnosti a podmienky na poskytnutie investičnej pomoci vyplývajúce z rozhodnutí o poskytnutí, resp. rozhodnutí o schválení investičnej pomoci.
Porušenie povinností a podmienok na poskytnutie investičnej pomoci by mohlo viesť až k rušeniu rozhodnutí o poskytnutí, resp. rozhodnutí o schválení investičnej pomoci, pričom už v rámci prvej a druhej vlny pandémie COVID-19 bolo ustálené, že „hromadné“ rušenie podpory inak prosperujúcich a riadne realizovaných investičných zámerov by bolo neželaným javom.
Na uvedené veľmi adresne reflektovala novelizácia zákona č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z decembra 2020 (zákon č. 420/2020 Z. z.) tým, že zmiernila vybrané povinnosti a podmienky, ktoré mali prijímatelia investičnej pomoci plniť v čase priamych aj nepriamych obmedzení, resp. v čase pretrvávajúceho dopadu pandémie.
Súčasne, vzhľadom na akútnu potrebu podpory hospodárskeho rozvoja v súvislosti s ozdravením ekonomiky, novela taktiež dočasne zmiernila niektoré vybrané povinnosti a podmienky na poskytnutie investičnej pomoci v prospech nových investícií, ktoré sa o investičnú pomoc uchádzajú počas pandémie.
K