Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Ani tá najväčšia kopa poloprávd nikdy nedá celú pravdu.

Žiadna správa nie je natoľko zlá, aby za ňou nemohla prísť ešte horšia.

Dávajte si pozor na to, čo hovoríte. Hlavne vtedy, ak sa zdá, že vás nikto nepočúva.

Proti tým, čom vám chcú dobre, niet ochrany.

Neexistuje cesta, po ktorej by sa dala chyba obísť.

Matka príroda je macocha.

Dobrého veľa nebýva, zato zlé prichádza v húfoch.

Umenie nie je upútať na seba pozornosť, ale vyhnúť sa následkom.

Nezáleží na tom, aká je skutočnosť, ale ako sa javí ostatným.