Ani tá najlepšia lesť nefunguje naveky.

Ľudský strach z vecí rastie úmerne s ich neobvyklosťou.

Porcia v cudzom tanieri vždy vyzerá väčšia a lepšia ako v tanieri vlastnom.

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Hriešnika možno priviesť k viere, ale hlupák zostane hlupákom navždy.

Pokiaľ človek žije, je múdre mať nejaké peniaze v banke. Hlúpe je zomierať s peniazmi v banke.

Skúsenosť je to, čo získate, keď sa vám nepodarí dostať to, čo ste chceli.

Reorganizácia prináša vždy zmenu, ale málokedy zlepšenie.

Stroje sú vo firme kvôli práci, ľudia kvôli peniazom.

Kľúčové rozhodnutia sú síce formálne posudzované z hľadiska prínosu pre firmu, ale prijímané sú s ohľadom na prínos pre tých, ktorí ich prijali.