Všeobecná bezpečnosť výrobkov
14. 7. 2023
Vzhľadom na osobitosti témy bezpečnosti spotrebiteľských výrobkov sa po novom táto problematika vyňala z nového zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol v júni 2023 schválený. V dôsledku toho bol pripravený samostatný nový zákon o všeobecnej bezpečnosti výrobkov definujúci právny rámec bezpečnosti spotrebiteľských výrobkov.
Legislatívne osamostatnenie tejto témy vytvára flexibilnejší priestor na vysporiadanie sa s budúcou potrebou zabezpečenia implementácie nového nariadenia o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, a preto má svoje opodstatnenie aj napriek vízii novej regulácie EÚ.
Nový zákon predstavuje základný právny rámec bezpečnosti spotrebiteľských výrobkov. Upravuje požiadavky na bezpečnosť výrobkov, povinnosti hospodárskych subjektov pri výrobe, dovoze, distribúcii a predaji výrobkov. Ďalej upravuje postavenie orgánov verejnej správy, právomoci orgánov dohľadu pri výkone kontrol na trhu s výrobkami, ako aj sankcie za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona.
Novým zákon sa zrušia okrem nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 404/2007 Z. z. o všeobecnej bezpečnosti výrobkov tiež štyri ďalšie predpisy - vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 635/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na bezpečnosť textilných vlákien a priadzí, textilných usňových a odevných výrobkov z textilu a usne určených na priamy styk s pokožkou v znení vyhlášky č. 466/2006 Z. z., vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 109/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na bezpečnosť zapaľovačov, vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 253/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na bezpečnosť magnetických hračiek, a vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 194/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na bezpečnosť výrobkov obsahujúcich biocídny dimetylfumarát. Pri preskúmavaní účelnosti platnej úpravy všeobecnej bezpečnosti výrobkov boli identifikované tieto štyri vykonávacie predpisy, ktoré sú buď vydané na základe už zrušeného zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, a sú teda obsolétne, pričom predmet ich úpravy je už v súčasnosti náležite regulovaný na úrovni EÚ, alebo právny predpis EÚ, na základe ktorého boli prijaté, už medzičasom stratil účinnosť, a sú preto neaktuálne, nadbytočné.
Ďalej dochádza aj k úprave zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ku korekcii zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
K
Register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci
13. 7. 2023
Mení a dopĺňa sa zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci na základe požiadaviek povinných osôb ako správcov registrov, evidencií a zoznamov, ktoré sú zdrojovými registrami registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, ako aj z dôvodu zabezpečenia úplnej transpozície smernice o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice.
Zákon o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci zriadil register právnických osôb na uľahčenie výkonu úradnej činnosti zabezpečením pravdivých a úplných informácií o každej zapisovanej právnickej osobe, podniku zahraničnej osoby, fyzickej osobe – podnikateľovi a fyzickej osobe vykonávajúcej samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť činnosť, ktorá nie je podnikaním, ak sa na túto činnosť vyžaduje oprávnenie podľa osobitného predpisu, orgáne verejnej moci a o organizačnej zložke skôr uvedených kategórií nutných pre právne úkony a zabezpečenie elektronickej úradnej komunikácie a tiež z dôvodu poskytovania údajov o konečnom užívateľov výhod, keďže register právnických osôb začal plniť na vnútroštátnej úrovni funkciu centrálneho registra konečných užívateľov výhod.
Register právnických osôb sa za sedem rokov svojej činnosti osvedčil a je potrebné ďalej trvale zabezpečovať jeho úroveň v súlade s požiadavkami na debyrokratizáciu, štandardy informačných technológií a rôznorodé a operatívne potreby orgánov verejnej moci vyplývajúce z meniacej sa legislatívy a podnetov iných, potenciálnych konzumentov údajov z registra právnických osôb, ktoré boli formulované počas prípravy zákona.
Z týchto dôvodov novela zákona prináša najmä:
˗ doplnenie pojmového aparátu a ustanovení upravujúcich rozsah poskytovaných údajov z dôvodu odstránenia výkladových problémov pri určovaní povinnosti, kto sa má zapisovať do registra právnických osôb, kto je povinný poskytovať údaje do registra právnických osôb a aký údaj sa zapisuje (napríklad vo vzťahu k organizačným jednotkám a orgánom verejnej moci), a ako zabezpečiť zapísanie údaja, ktorý sa poskytuje podľa zákona o RPO, ale nie je vedený povinnou osobou v zdrojovom registri z dôvodu, že pre zapisovanú kategóriu subjektov neexistuje zdrojový register, v zdrojovom registri sa nevedú všetky údaje poskytované do registra právnických osôb, alebo že údaj pochádza z činnosti iného orgánu verejnej moci (napríklad vydanie živnostenského oprávnenia obchodnej spoločnosti),
˗ vytvorenie vnútroštátneho právneho základu pre zapojenie registra právnických osôb do Systému prepojenia registrov konečných užívateľov výhod, v súlade s požiadavkami legislatívy Európskej únie v oblasti predchádzania prania špinavých peňazí a financovanie terorizmu,
˗ definíciu orgánu verejnej moci na účel zabezpečovania úradnej činnosti vrátane špecifického účelu, ktorým je technické zabezpečenie elektronickej úradnej komunikácie – zriaďovanie, aktivácia, deaktivácia a rušenie elektronických schránok orgánov verejnej moci); návrh zákona umožní v registri orgánov verejnej moci, ktorý je architektonicky samostatnou časťou registra právnických osôb, viesť spresnený a rozšírený okruh údajov o orgánoch verejnej moci, ktorý môže slúžiť napríklad správcovi modulu elektronických schránok,
˗ zabezpečenie prístupu notárov ako orgánov verejnej moci k údajom vedeným v registri právnických osôb prostredníctvom Centrálneho informačného systému Notárskej komory, čím sa rešpektuje notárskym poriadkom stanovený účel tohto IKT nástroja pri výkone notárskej činnosti a ďalšej činnosti notárov,
˗ zabezpečenie prístupu bánk a pobočiek zahraničných bánk do registra právnických osôb, a to jednak pokiaľ ide o možnosť využívať na tento prístup spoločný register bankových informácií, a jednak ustanovením nového účelu poskytovania údajov z registra právnických osôb na plnenie úloh bánk a pobočiek zahraničných bánk pri príprave, uzatváraní a realizácií bankových obchodov, dôvodom zavedenia tohto účelu je odbúravanie administratívnej záťaže bánk ale aj klientov, ktorá vzniká pri preukazovaní rozhodných právnych skutočností, pričom úprava má obdobu v súčasnom využívaní Registra fyzických osôb,
˗ precizovanie účelu vedenia údajov v registri právnických osôb, kategórií zapisovaných subjektov a niektorých špecifík uplatňovania práv dotknutých osôb pri spracúvaní osobných údajov,
˗ sankcionovanie povinných osôb, resp. v niektorých prípadoch aj zapisovaných subjektov pri neposkytnutí súčinnosti povinnej osobe, za nedodržiavanie zákona o RPO – najmä za neposkytovanie niektorých údajov, ktorých absencia alebo neaktuálnosť môže najviac ohroziť právnu istotu a fungovanie elektronických služieb e-Governmentu; vymoženie plnenia povinností uložených zákonom však bude primárne postavené na preventívnych a nápravných opatreniach,
˗ vypustenie nevhodných legislatívnych skratiek, vnútorných odkazov a nadbytočných ustanovení novela prispeje k výstižnosti textu zákona o RPO.
K
Elektronická komunikácia so ŠFRB
11. 7. 2023
Novelou zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania sa rieši zefektívnenie a súčasne aj zjednodušenie a urýchlenie postupu pri poskytovaní podpory zo ŠFRB.
Po novom sa zavádza možnosť elektronickej komunikácie medzi ŠFRB a žiadateľom prostredníctvom elektronického informačného systému fondu od podania žiadosti až po čerpanie podpory a následnú kontrolu podmienok, za akých bola podpora poskytnutá.
Súčasťou novely zákona sú tiež legislatívne úpravy zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov súvisiace so zmenami v zákone č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov.
K
Informačné technológie vo verejnej správe sa menia
11. 7. 2023
Cieľom návrhu zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe je reagovať na aplikačné problémy, ktoré sa v praxi objavili v súvislosti s aplikáciou zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov.
Novela zákona jasnejšie vymedzuje pôsobnosť zákona o ITVS, aby nedochádzalo k rozdielnym interpretáciám. Novelou zákona sa precizujú tiež kompetencie vládnej jednotky CSIRT v záujme objasnenia vzťahov medzi zákonom o ITVS a zákonom č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti.
Novela zákona upravuje postup riešenia kybernetických bezpečnostných incidentov pre všetkých správcov informačných technológií verejnej správy, keďže v súčasnosti táto úprava absentuje. Zároveň sa zavádza štandard dizajnového manuálu, ktorého cieľom je zaistiť zjednotenie používateľských rozhraní a spôsobu komunikácie orgánov riadenia s používateľmi pri poskytovaní elektronických služieb najmä vo vzťahu k vyhláške Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 547/2021 Z. z. o elektronizácii agendy verejnej správy. Tiež sa spresňujú ustanovenia vyplývajúce z aplikačnej praxe a reflektuje sa na požiadavky vyplývajúce z Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy
K