Murphy radí
Parkinsonove zákony - V. večer
Informácia sa obmieňa tak, ako sa posúva nahor po byrokratoch.
Veľa sa hovorí o rozpínaní vesmíru. Čo je všk rozpínanie vesmíru oproti rozpínaniu organizácie!
Ako stúpame po rebríčku hierarchie nahor, úmerne stúpa chaos.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
(Zrnká úsmevu)
Murphy v parlamente
Zákon väčšiny: Parlament má vždy pravdu. Nedajte sa zmýliť faktami zo života.
Zákon zbytočnosti: Parlamentná politika je jediná hra, pri ktorej nie je treba používať zdravý rozum.
Zákon rotácie špiny: Aby sa jeden politik očistil, musí iného pošpiniť.
(Murphyho zákonník)
Deti naše poklady
Katechéta na hodine náboženstva vysvetľuje deťom, že Boh je prítomný všade. Tu sa prihlási Móric: A naozaj všade? Áno všade – prízvukuje katechéta. Aj v našej pivnici? Pochopiteľne, že aj tam. Tak to klamete, my pivnicu totiž nemáme!
Ak je mladosť chybou, tak sa jej veľmi skoro zbavíme. (Goethe)
Učiteľka sa pýta v škole malého Móricka: - Móricko, vraj sa vám narodili dvojčatá. Je to pravda? Áno prosím, A už vieš, ako sa budú volať? Ocko povedal, že Himl a Hergot
(Zrnká úsmevu)