Ak poobede zistíte, že ste v polovici "prvoradých" úloh, tak si pripomeňte čo vás učili v prvej ľudovej: prvé je len jedno, to čo je vedľa neho je druhé, tretie,... vaším problémom nie je veľký počet úloh, ale zle postavené priority.

Nikdy nevsaď na prehrávajúceho len preto, že si myslíš, že raz už naozaj musí vyhrať.

Ak hodnotíte pracovníka, tak pamätajte na to, že vaše hodnotenie má časovo omedzenú trvanlivosť.

Čokoľvek, čo vás podráždi, sa prihodí prinajmenšom ešte raz.

Nepokúšajte sa mať posledné slovo. Mohlo by sa vám to vyplniť.

Najproduktívnejšou silou je ľudské sebectvo.

To, čo najmenej chceš, príde vždy samo.

Vo všetkom treba poznať mieru. To ale neplatí, ak ide o druhých.

Sľuby sa sľubujú a blázni nosia husi pod pazuchou.

Najľahšie sa daruje to, čo ti nepatrí. Ide o pradávnu obyčaj, ktorá dnes prežíva renesanciu, a ktorú niektorí dokonca zlepšili tak, že predávajú, čo im nepatrí.

Ak sa človek prestane mať na pozore, môže prísť nielen o živobytie, ale i o život.

Aj malá vec môže byť príčinou veľkej katastrofy. Opatrnosti preto nikdy nie je nazvyš - hlavne vtedy nie, ak má človek dobré miesto.