Kôň je zrodený na behanie, vôl na oranie, pes na stopovanie zveri, človek je zrodený na dve veci – myslenie a konanie, akoby bol akýmsi smrteľným bohom. (Cicero)

Pre človeka neexistuje nič, čo by sa nedalo premôcť húževnatou činnosťou a svedomitou starostlivosťou. (Seneca)

Kto chce dôjsť k cieľu, ktorý si stanovil, nech neblúdi po mnohých cestách, ale nech sleduje cestu jedinú. (Seneca)

Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

O Bohu je známe, že je všemohúci a vševediaci. Napriek tomu sa nikdy nemieša do obchodov, ktoré robia medzi sebou smrteľníci. Zlé jazyky tvrdia, že preto, lebo raz sa už popálil.

Kto nevie a chce sa učiť, ten sa aj učí.

Odkladanie práce nás väčšinou ochráni od vyrušovania (napr. od poverenia inými úlohami).

Drobné záležitosti vezmi do rúk hneď, dôležité sa aj tak nevybavia nikdy.

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“