Murphy radí
Život treba žiť
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Aké je smutné utešovať sa myšlienkou, že iní sú na tom horšie (Wilde)
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
(Zrnká úsmevu)
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
(Zrnká úsmevu)
Murphyho zákony po slovensky
Nešťastie chodí po horách, pomedzi ľudí, čaká na teba za rohom, chodí ti oproti a práve teraz sa ti ide prihodiť.
Nešťastie nečaká za rohom, nešťastie ti ide oproti.
Veci zásadne spejú od zlého k horšiemu.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Márnivosť môže byť nebezpečná
Čim je človeku lepšie, tým menej myslí na zadné kolieska.
Pri zlej konštelácii vecí človeku skríži plány aj mravec.
Dobré sa rýchlo pominie, bieda akoby nemala konca.
(Murphyho zákony v bájkach)
Človek a spoločnosť
Dobré úmysly robia správanie človeka nepredvídateľným.
Ľudia uveria čomukoľvek, čo sa povie šeptom.
Ťažko môže byť šťastný ten, kto už chodí po tejto zemi.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)