Murphy radí
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Porcia v cudzom tanieri vždy vyzerá väčšia a lepšia ako v tanieri vlastnom.
To čo chceme, je vždy o pár centimentrov ďalej, ako dosiahneme.
Kým sa dvaja bijú, tretí si privlastňuje plody ich práce.
(Murphyho zákony v bájkach)
Murphyho inzeráty
Vymením vysávač za demižón vína. Zn.: Z titulu rozvodu som prestal vysávať a začal nasávať.
Mladý, dynamický notorik hľadá sponzora. Zn.: Vo dvojici sa to ťahá lepšie.
Hľadáme analfabeta na prácu s prísne tajnými dokumentmi. Zn.: Úrad vlády.
(Murphyho zrnká II)
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Dobré medziľudské vzťahy vo firme sú najproduktívnejšie vzťahy.
Krátke časové úseky, aj keď ich je veľký počet, sú nanič, pretože sa neustále začína od začiatku.
Opakujúca sa kríza je dôkazom nedbalosti a lenivosti šéfa.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Ako si komplikovať život - II. večer
Súčiastky, ktoré nie je možné namontovať opačne, sa pri kontrole ukážu byť namontované opačne.
Geniálne riešenie človeka napadne vždy až potom, ako s ním prišiel niekto iný.
Keď ste si už istí, že s vaším postupom budú všetci súhlasiť, niekto sa postaví proti.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Oheň a voda
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)