Elektronická PN (ePN)
8. 8. 2022
Od 1. júna 2022 sa začala poistencom a ich zamestnávateľom na Portáli elektronických služieb Sociálnej poisťovne poskytovať nová služba – elektronická PN (ePN). Tento nový typ PN postupne nahradí päťdielne papierové tlačivo podľa ustanovení zákona č. 125/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Elektronickú PN vystaví lekár tak, že vytvorí elektronický záznam v Elektronickej zdravotnej knižke v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Vystavenie ePN lekárom bude považované za žiadosť o nemocenskú dávku prípadne úrazovú dávku a Sociálna poisťovňa bez ďalšieho doručovania papierových formulárov nárok na dávku posúdi a vybaví. Poistenec Sociálnej poisťovne (zamestnanec, SZČO) po návšteve lekára už nebude mať žiadne povinnosti ani voči zamestnávateľovi a ani voči Sociálnej poisťovni. Inštitúcie a zamestnávateľ si medzi sebou vymenia všetky informácie o jeho práceneschopnosti.
Lekári sa do systému ePN budú pripájať postupne. Od 1. júna 2022 do 31. mája 2023 sa budú k ePN lekári pripájať len dobrovoľne. To znamená, že v prechodnom období lekári, ktorí ešte nebudú zapojení do nového systému, budú vystavovať tlačivo o práceneschopnosti len v papierovej podobe. Až od 1. júna 2023 budú musieť byť povinne pripojení k ePN všetci všeobecní lekári, lekári zdravotníckych zariadení a gynekológovia. Od 1. januára 2024 budú uznávať PN len elektronicky aj lekári-špecialisti, vrátane lekárov poskytujúcich zubno-lekársku starostlivosť. Celá komunikácia medzi lekárom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom v systéme ePN bude výlučne elektronická.
K
Nenalievajte do ostrekovačov saponát, radšej použite dámsku pančuchu
12. 8. 2009
V posledných dňoch všetci vodiči pre prudké prehánky testovali stierače. Miestami bolo dažďa toľko, že okná sú čisté. Sú však aj také dni, keď sa automobily pri jazde doslova prebíjajú cez mračná rozličného lietajúceho hmyzu.
Svoje putovanie na kapote a na
čelnom skle automobilov končia mnohí jedinci z ríše hmyzu. Vodičom
zhoršujú výhľad, ťažko sa odstraňujú a veľmi ľahko a s obľubou na čelnom skle nechávajú
nepekné mastné šmuhy. V noci tieto
mračná hmyzu takmer znemožňuje výhľad na cestu.
Vodiči by však nemali dávať na
rady, ktoré im odporúčajú priliať do ostrekovačov saponát! Telíčka hmyzu síce
saponát možno odstráni lepšie, ale zároveň prudko odmasťuje nielen sklo, ale aj
gumičky stieračov, ktoré potom vŕzgajú,
skáču po skle a nestierajú, hoci by mali. Sklo totiž nie je také hladké,
ako sa nám zdá na prvý pohľad. Pri poriadnom zväčšení by bolo vidieť poriadne
zvrásnený povrch. Sklo navyše tiež koroduje, len iným spôsobom ako kovy.
Sklá od mušiek najlepšie čistia
superkoncentráty, ktoré sa dajú riediť až v pomere 1 : 100, alebo koncentrovaná
letná zmes. Letná zmes by mala obsahovať povrchovo
aktívne látky, vďaka ktorým možno hmyz rýchlo odstrániť bez toho, aby bola
agresívna na lak vozidla a voči plastovým krytom svetlometov.
Ak máte v ostrekovači iba
vodu, možno pomôže rada: Keď mušky už zaschnú a nejdú dole po dobrom,
treba sklá namočiť a chvíľu počkať. Pri odstraňovaní ako prvú pomoc je
možné použiť kus dámskej pančuchy navlečenej na špongiu. Tento trik je lepšie
používať len na čelné sklá. Automobilovému laku treba dopriať trpezlivosti
– nastriekať odstraňovač hmyzu, použiť dostatok vody a čas.
Optimistky vraj žijú dlhšie
11. 8. 2009
Americká štúdia tvrdí, že optimistky majú nižšie riziko srdcových chorôb a úmrtia ako pesimistky.
Výskumu sa zúčastnilo 100 000
žien. Ukázalo sa, že pesimistky mali vyšší krvný tlak aj hladinu cholesterolu. Podľa
vedcov je u optimistiek riziko vzniku srdcových chorôb nižšie o 14 %.
Cynickým ženám, ktoré prechovávali nepriateľské myšlienky alebo boli voči ostatným
podozrievavé, hrozilo počas toho istého časového obdobia až o 16 % vyššie
riziko úmrtia.
Podľa vedcov
môžu nepriateľské emócie do tela vylučovať niektoré látky, ktoré riziko
srdcového ochorenia potenciálne zvýšia. Nie sú si celkom istí ako a prečo sa
to deje. Optimistický alebo nepriateľský postoj môže súvisieť napríklad s nezdravou
stravou alebo fajčením.
Ženy, ktoré
sa rozhodnú pre zdravý životný štýl a nebudú fajčiť či konzumovať nezdravé jedlá, svojmu srdcu môžu
výrazne pomôcť, nezávisle od toho, aký
je ich postoj k životu.
Na zistenie,
ako a prečo tieto psychologické postoje ovplyvňujú zdravie je však potrebný
ďalší výskum.
Štátny smútok za obeťami Hornonitrianskych baní Prievidza
11. 8. 2009
Vláda sa rozhodla na stredu 12. augusta 2009 od 8. do 20. hodiny vyhlásiť štátny smútok. V kondolenčnej knihe Hornonitrianskych baní Prievidza, ktorú podpisujú v Handlovej, je zoznam dvadsiatich obetí. Kondolenčnú knihu s menami obetí vystavili v areáli handlovskej bane 11. augusta.
Počas smútku budú vlajky
stiahnuté na pol žrde.
Premiér požiadal ministra
hospodárstva o paralelné nezávislé vyšetrovanie tragédie. Na mimoriadnom
rokovaní vlády sa zúčastnil aj prezident SR, ktorý tiež vyjadril sústrasť pozostalým.
Obvodný banský úrad v Prievidzi už začal vyšetrovanie.
Ministerstvo práce pre pozostalých
baníckej tragédie v Handlovej poskytne jednorazovú pomoc vo výške osemsto eur najbližšej rodine každého
zosnulého.
Kvôli nehode mesto Handlová
zrušilo všetky plánované oslavy Dňa baníkov, naplánované pri príležitosti
100-ročnice priemyselnej ťažby uhlia.V dejinách priemyslu SR táto tragická
udalosť nemá obdobu.
Podniky sa klesajúci dopyt po jedle snažia vyriešiť špeciálnymi ponukami
10. 8. 2009
Kríza doľahla naplno na reštaurácie a pohostinstvá. Nad každým zarobeným eurom ľudia premýšľajú viac a obed či večeru v reštaurácii nahrádzajú čoraz viac domácou stravou.
Najmä pred výplatami
cítime pokles záujmu. Menej sa kupujú zákusky, viac idú hlavné jedlá a menu.
Podľa jednej z agentúr pre prieskum trhu ľudia v čase krízy uprednostnia
kvalitnejšie prostredie pred menej kvalitným a ochotnejší personál pred
menej zdvorilým.
Krízu v
stravovaní riešia podnikatelia rôzne. Niektorí vytvorili špeciálne
„krízové" menu, ktoré má nižšiu cenu
a skromnejší obsah. Iní k cene nápoja
prirátavajú nejakú službu či produkt
navyše. Niekde zase pri kúpe jedného tovaru druhý tovar dávajú zadarmo.
Pokles
dopytu po reštauračných službách signalizoval Zväz hotelov a reštaurácií ešte v
čase, keď Štatistický úrad vykazoval zelené čísla. Po zlej zimnej sezóne o nič lepšia nie je ani
letná sezóna. Tá sa síce ešte neskončila, ale výsledky pravdepodobne nebudú lichotivé.
Mnohé
zariadenia na pokles dopytu zareagovali poklesom cien, aj keď ceny vstupov sa
neznižovali.
Reštauračné
služby nie sú pritom tie, ktoré by na Slovensku vytvárali veľké zisky. Nezostáva im nič iné, pretože vláda nereaguje, nepomáha a necháva
všetku ťažobu krízovej doby na prevádzkovateľoch. Jeden z analytikov obchodu však tvrdí, že pomoc vlády
podnikateľom je v tejto situácii nezmyslom.