Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Najzdravšie je chodiť spať so sliepkami. (Vyznanie Dona Juana)

Na to zober jed! Reklama na produkty rodiny Borgiovcov.

Prvou povinnosťou každého je zachrániť si život. Až potom príde na rad takzvaná česť. (M. Puzo)

Tak ako vlna, ktorá sa preliala pomimo, sa znova nevráti, ani hodina, ktorá sa minula.

Dať sa oklamať raz je nepríjemné, dva razy hlúpe a tri razy až hanebné.

Duševné choroby sú: nesmierna túžba po bohatstve, po sláve, po rozkošiach a po vláde.

Dobré sa rýchlo pominie, bieda akoby nemala konca.

Najväčším nebezpečím pre človeka je jeho márnivosť.

Tým, že sa človek nafúkne, ešte sa nestane balónom a nezačne lietať.