Elektromobily začínajú strácať dych. Dopyt po nich sa výrazne spomalil
29. 5. 2024
Podiel elektromobilov v predaji nových vozidiel v EÚ aktuálne predstavuje zhruba 12 percent.
Predaje elektromobilov (EV) v tomto roku nedosahujú takú dynamiku ako predchádzajúce roky. Dokonca v marci sa ich predalo v rámci EÚ o 11 percent menej.
Čo je dôvodom poklesu záujmu o kúpu elektromobilov?
Vzhľadom na to, že celkovo počet predaných áut podľa štatistík rástol, môžeme konštatovať, že ľudia sa viac priklonili k autám s klasickým spaľovacím motorom. Po dvoch rokoch rastúcich predajov elektromobilov v desiatkach percent to vyzerá, že tento rok môže prísť aj celoročný pokles.
Hlavným dôvodom sú pravdepodobne stále vysoké obstarávacie náklady elektrických automobilov. Tie sú v porovnaní so spaľovacími automobilmi približne o tretinu vyššie. Aj keď náklady na prevádzkovanie elektromobilov sú nižšie, pre mnohých spotrebiteľov je obstarávacia cena stále najdôležitejším faktorom pri zvažovaní kúpy nového automobilu.
Treba dodať, že dotačná pomoc na nákup elektromobilov vo viacerých európskych krajinách bola zastavená, čo má, samozrejme, tiež svoj efekt. V neposlednom rade je problémom elektroáut aj chýbajúca, respektíve pomaly sa rozvíjajúca nabíjacia infraštruktúra. Kým nebude najmä v mestách dostupné väčšie množstvo verejných rýchlonabíjačiek, kde si môžu vodiči autá dobíjať, budú spotrebitelia s kúpou váhať. Nie každý si totiž môže dobíjať svoje elektroauto doma...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Čína bude kupovať viac amerických agroproduktov
28. 10. 2019
Najvyšší predstavitelia obchodu z americkej a čínskej strany budú v piatok rokovať o zvýšení nákupu amerických agroproduktov zo strany Číny, Peking však za to bude požadovať zrušenie niektorých plánovaných aj existujúcich amerických dovozných ciel.
Americký obchodný splnomocnenec Robert Lighthizer, americký minister financií Steven Mnuchin a na druhej strane čínsky vicepremiér Liou Che sa v telefonickom rozhovore pokúsia zmierniť 16 mesiacov trvajúci obchodný spor. Ten zasiahol finančné trhy, narušil dodávateľské siete a spomaľuje tempo rastu svetovej ekonomiky. "Obidve strany sa pokúsia o zhodu na texte takzvanej prvej fázy obchodnej dohody, ktorú oznámil americký prezident Donald Trump 11. októbra tak, aby bola pripravená na podpis na summite Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC) v novembri v Čile," uviedli zdroje. Trump zatiaľ ustúpil iba čiastočne, vďaka čomu sa 15. októbra nezvýšili dovozné clá na čínske produkty v hodnote 250 miliárd amerických dolárov (224,66 miliardy eur) ročne.
Lievik na hraniciach s Ukrajinou rozšíria
25. 9. 2019
Jediný cestný hraničný priechod s Ukrajinou, ktorý má kapacity aj pre nákladnú dopravu, má dostať finančnú injekciu od štátu vo výške 6,4 milióna eur. Rozšírenie colnice vo Vyšnom Nemeckom zrýchli dopravu.
Dlhé rady áut a kamiónov, čakanie desiatky minút a odpadky. Sťažujú sa na to vodiči aj obyvatelia prihraničnej obce Vyšné Nemecké. V roku 2020 by sa však táto situácia mohla zmeniť. Ministerstvo financií totiž podalo návrh na rozšírenie a rekonštrukciu cezhraničného priechodu na Ukrajinu. Dôvodom má byť list ministerky vnútra Denisy Sakovej, v ktorom sa uvádza, že v poslednom období došlo k masívnemu nárastu cestujúcich na slovensko-ukrajinskej hranici.
Environmentálna trestná činnosť
16. 9. 2019
V rámci záverov pracovných rokovaní skupiny expertov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na riešenie nepriaznivej situácie v oblasti environmentálnej trestnej činnosti bolo rozhodnuté, že jedným z akútnych opatrení bude vytvorenie regionálnych útvarov Policajného zboru určených na riešenie environmentálnej trestnej činnosti.
Táto úloha vyplýva aj zo záväzku vlády Slovenskej republiky v znení „Zmeny v oblasti environmentálnej kriminality, ktoré vláda aj s podporou Európskej únie v posledných rokoch implementovala, sa osvedčili a naďalej bude pokračovať v zefektívňovaní nastaveného systému opatrení na predchádzanie a účinné postihovanie environmentálnej trestnej činnosti. Ďalej vláda podporí vytvorenie regionálnych štruktúr expertov v oblasti environmentálnej kriminality, uvedomujúc si rastúce množstvo CBRN útokov a neustále sa zvyšujúcu náročnosť ich odhalenia.“ a z toho vyplývajúcej úlohy č. 43 z opatrenia ministra vnútra SR č.64/2016 o vydaní rozpracovania Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na podmienky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na obdobie rokov 2016 – 2020 v znení „Vytvoriť regionálne štruktúry expertov v oblasti trestnej činnosti týkajúcej sa nebezpečných materiálov a v oblasti environmentálnej trestnej činnosti s cieľom zvýšenia vymožiteľnosti práva v oblasti ochrany životného prostredia, posilnenia kontrolných mechanizmov a dosiahnutia priaznivého stavu v tejto oblasti.“
Z vyššie uvedených dôvodov bol Prezídiom Policajného zboru spracovaný návrh organizačnej zmeny, ktorý reflektoval na všetky zistené dôvody aktuálneho nepriaznivého stavu v tejto oblasti bezpečnosti. Najvážnejším problémom sa ukázala kvalita činnosti Policajného zboru pri odhaľovaní a dokumentovaní environmentálnej trestnej činnosti, čo vo svojich dokumentoch opakovane konštatovala aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Veľmi vážna situácia je najmä v kvalite skráteného vyšetrovania, ktoré vykonávajú poverení príslušníci Policajného zboru. Novela zákona účinná od 1. 8. 2019 preto obsahuje zásadnú zmenu vo vecnej príslušnosti na vykonávanie skráteného vyšetrovania trestných činov proti životnému prostrediu, ktoré by zmysle uvedeného návrhu vykonávali len vyšetrovatelia Policajného zboru, ktorí budú špecialistami na túto problematiku.
Hosťujúci sudca
14. 8. 2019
Samotné zavedenie inštitútu hosťujúceho sudcu si vyžaduje systémové zmeny v zákonnej úprave aj iných existujúcich inštitútov, a to napríklad určovanie voľných miest sudcov, obsadzovania týchto miest výberovým konaním, hodnotenie sudcu alebo prideľovanie vecí sudcom.
Okrem toho zavedenie hosťujúcich sudcov vyvoláva potrebu upraviť obdobné inštitúty ako dočasné pridelenie sudcu a stáž sudcu tak, aby právna úprava upravila jednoznačnú prioritu ich využívania po zavedení hosťujúcich sudcov pri riešení mimoriadnych situácií na súdoch týkajúcich sa najmä personálneho obsadenia súdov pri dočasnej absencii zákonného sudcu.
Na účely zavedenia inštitútu hosťujúceho sudcu je z legislatívno-technického hľadiska potrebné vykonať novelizáciu niekoľkých zákonov. Základným a nosným zákonom je zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorom sa vykonajú zmeny a doplnenia týkajúce sa statusu hosťujúceho sudcu a súvisiacich inštitútov. Ďalej sa vykoná súvisiaca novela zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s cieľom upraviť rozhodovanie Súdnej rady Slovenskej republiky o obsadení voľného miesta hosťujúceho sudcu. Poslednou zmenou je zmena zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej účelom je upraviť organizačné otázky súvisiace s inštitútom hosťujúceho sudcu. Všetky navrhované zmeny a doplnenia sú detailne popísané v osobitnej časti dôvodovej správy.