e-Government
7. 11. 2023
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky podľa § 59 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 301/2023 Z. z. ustanovuje znenie novej vyhlášky Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 335/2023 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o e-Governmente. Táto vyhláška nadobudla účinnosť 1. septembra 2023.
Informačný obsah o činnosti orgánu verejnej moci pre verejnosť podľa § 6 ods. 3 písm. a) zákona orgán verejnej moci tvorí, zverejňuje a bezodkladne aktualizuje spôsobom, ktorý je spracovaný, štruktúrovaný a prezentovaný, a ktorý umožňuje jednoduché vyhľadávanie všetkých informácií, ktoré sú pre používateľa ústredného portálu verejnej správy významné, zabezpečí úplné, správne a dostatočne zrozumiteľné informácie, ktoré zahŕňajú všetko, čo používateľ má vedieť na uplatnenie svojich práv a splnenie si svojich povinností podľa podmienok na ich uplatnenie a splnenie, odkazuje na právne predpisy, usmernenia a iné pravidlá, ktoré majú na uplatnenie práv a splnenie povinností priamy vplyv, ak ide o konanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach, zahŕňa aj informácie o jednotlivých úkonoch, ktoré má používateľ na uplatnenie práv a splnenie povinností v danom konaní absolvovať s uvedením spôsobu ich vykonania, úkonoch, ktoré nie je možné v konaní vykonať elektronicky, označení a kontaktných údajoch orgánu verejnej moci, ktorý konanie vedie, spôsobe identifikácie, autentifikácie a autorizácie osoby v konaní, druhu dôkazov, ktoré je možné v konaní použiť a spôsobe ich uplatnenia, riadnom opravnom prostriedku alebo mimoriadnom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu v konaní vrátane prostriedkov, ktoré je možné použiť pri nečinnosti orgánu verejnej moci, poplatku alebo inej platbe, ktorá je spojená s konaním a o spôsobe úhrady, s uvedením možnosti elektronickej úhrady, lehote na uplatnenie práva alebo splnenie povinnosti, na vydanie rozhodnutia v konaní alebo informáciu o predpokladanej dobe na vydanie rozhodnutia v konaní, jazyku, v ktorom sa konanie vedie a jazyku, v ktorom je možné uplatniť právo alebo splniť povinnosť v konaní, odkaze na webové sídlo, zahŕňa údaje o službách asistovanej komunikácie s orgánom verejnej moci, službách na riešenie problémov a iných obdobných službách, ktoré používateľ môže využiť pri komunikácii s orgánom verejnej moci s uvedením typu služby a účelu, na ktorý je možné službu využiť, označenia a kontaktných údajov orgánu verejnej moci, informácie o poplatku alebo inej platbe, ktorá je spojená s využitím služby vrátane uvedenia spôsobu úhrady, pričom sa uvádza aj možnosť elektronickej úhrady, informácie o lehotách na využitie služby, poskytnutie služby a dostupnosti služby alebo informáciu o predpokladanej dobe poskytnutia služby, ak tieto lehoty nie sú ustanovené osobitným predpisom, jazyka, v ktorom sa služba poskytuje, zahŕňa informácie o neexistencii vnútroštátnych pravidiel v určitej oblasti, životnej situácii a službe podľa osobitného predpisu.
Rakúsko zoštátnilo ďalšiu banku
14. 12. 2009
V pondelok Rakúsko zoštátnilo banku Hypo Group Alpe Adria, aby predišlo jej kolapsu. Ide už o druhý prípad zoštátnenia rakúskej banky počas globálnej finančnej krízy. Vlani krajina zachránila banku Kommunalkredit.
Hypo Group Alpe Adria je šiestou najväčšou bankou v Rakúsku. Banka je významným poskytovateľom úverov na území bývalej Juhoslávie. Vzhľadom na odpisy a straty z úverov v sume 1,7 mld. eur banke hrozil kolaps.
Riziková situácia banky v uplynulých dňoch vytvorila obrovskú hrozbu pre Rakúsko. Na rokovaniach o zoštátnení banky sa zúčastnil aj šéf Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet.
Záchranou sa predišlo rozsiahlemu ohrozeniu celej rakúskej ekonomiky v kritickom okamihu. Banka sa musí okamžite reštrukturalizovať vzhľadom na jej dôležitosť v Rakúsku a južnej Európe.
Duša pralesa
11. 12. 2009
Na Slovensku sa pralesy ťažšie ukrývajú pred ľudským záujmom a hlavne zásahmi do ich jedinečnosti. Pravdepodobne aj preto je dnes na Slovensku z celkovej výmery lesov približne iba jedno percento tých, ktoré si dokázali zachovať pôvodný pralesovitý charakter. Aj keď nie sú také známe ako najväčšie pralesy sveta, majú nielen svojho ducha, ale predovšetkým dušu. Dušu, ktorej nie vždy dokáže moderný človek rozumieť.
V pralesoch nájdeme malé divy prírody, ktoré odpozorovali napríklad tvorcovia mnohých rozprávok. Chodiace stromy, mŕtve drevo či obrovité jedle, ktoré zomierajú postojačky. Zázrakom je život v podobe malých semenáčikov, ktoré sa uchytia na práchnivejúcom pni a trpezlivo čakajú na svoju chvíľu. Tomuto procesu sa hovorí aj zmladzovanie na mŕtvom dreve a niekedy trvá dlhé roky. Desať, päťdesiat či dokonca neuveriteľných osemdesiat rokov. Príroda, na rozdiel od človeka, má dostatok času, prostriedkov aj priestoru. Nemá sa kam ponáhľať.
V rámci projektu, ktorý je zameraný na ochranu pralesov Slovenska sa nezisková organizácia Forest Stewardship Council (FSC) snaží presne zmapovať pralesy na Slovensku, vytvoriť ich podrobnú databázu a zabezpečiť primárnu ochranu týchto vzácnych lesných ekosystémov.
Dôležité je, aby sa ich podarilo zachovať pre budúce generácie. Odborníci z FSC vytipovali na Slovensku 326 lokalít, ktoré by mohli spĺňať kritériá pre prales. Existencia pralesa sa zatiaľ potvrdila na približne tridsiatich lokalitách.
Jednou z nich je Jelenec neďaleko Starých Hôr. Pritom iba niekoľko desiatok metrov od neho prechádza rušná cesta smerom na Donovaly, v jeho blízkosti sa nachádza aj pamätník nestora slovenského lestníctva Jozefa Dekreta Matejovie.
Pre verejnosť je vstup do najznámejších a najcennejších pralesov Slovenska zakázaný. Pre ochranu vzácneho územia tento zákaz má svoje opodstatnenie. K takýmto lokalitám patrí napríklad Badínsky prales neďaleko Banskej Bystrice a Dobročský prales pri Čiernom Balogu. V obidvoch platí piaty, najprísnejší stupeň ochrany prírody. Obidva pralesy zároveň patria k najstarším na Slovensku, a ich prísna ochrana trvá od roku 1913. Dovnútra pralesa môžu vojsť iba odborníci za vedeckými a vzdelávacími účelmi.
Rada Európy v roku 1998 udelila Dobročskému pralesu európsky diplom. Toto prestížne ocenenie sa po čase prehodnocuje a udeľuje sa takým chráneným územiam v Európe, ktoré sa vyznačujú jedinečnosťou prírodných hodnôt a vhodne zvolenou starostlivosťou o zverené územie. Jedným z kritérií jeho udelenia je aj optimálny spôsob sprístupnenia pralesa verejnosti tak, aby ho turistický ruch nepoškodil, no zároveň aby verejnosť nezostala ochudobnená o pozoruhodné prírodné divadlo.
Diplom sa udeľuje na päťročné obdobie. Po jeho uplynutí sa robí revízia, na základe ktorej možno jeho platnosť predĺžiť. Príkladnú spoluprácu ochrancov prírody, lesníkov a výskumníkov v tomto chránenom území potvrdzuje už tretie predĺženie platnosti tohto ocenenia do roku 2013.
Protiteroristické smetné koše
10. 12. 2009
V pražskom metre od jesene 2001 neboli odpadkové koše. Po teroristických útokoch v USA ich dal pražský dopravný podnik odstrániť z bezpečnostných dôvodov. Na prelome roku by sa to malo zmeniť. Do podzemnej dráhy však budú nainštalované špeciálne koše, ktoré sú schopné odolať aj silnej explózii.
Postupne sa od decembra do začiatku marca na troch trasách metra objaví 90 protiteroristických odpadkových košov. Každý z košov vrátane montáže bude v prepočte stáť až 3385 €. Pôjde o špeciálne dvojplášťové koše. Dvojplášťová oceľová konštrukcia koša v prípade výbuchu explóziu stlmi a nasmeruje ju nahor. Cestujúcim na nástupištiach to poskytne dostatočnú pasívnu ochranu.
Stredozemné more sa naplnilo vodou v priebehu dvoch rokov
10. 12. 2009
Podľa zistení španielskych vedcov z Consejo Superior de Investigaciones Científicas (CSIC) k znovunaplneniu Stredozemného mora počas takzvanej zankleánskej povodne pred viac ako piatimi miliónmi rokov mohlo dôjsť v priebehu dvoch rokov. Predchádzajúce výskumy tvrdili, že tento proces trval až desaťtisíc rokov.
Pred približne 5,6 miliónmi rokov sa Stredozemné more oddelilo od Atlantického oceánu a takmer úplne vyschlo v dôsledku vyparovania vody. Hladina Stredozemného mora sa vtedy nachádzala 1500 až 2700 metrov pod úrovňou hladiny svetového oceánu. Vplyvom Atlantického oceánu však postupne začalo dochádzať k erózii pevniny v mieste dnešného Gibraltárskeho prielivu a pred približne 5,33 miliónmi rokov oceán celú oblasť zaplavil. Na vypočítanie dĺžky trvania tejto obrovskej záplavy použili odborníci počítačový model založený na princípe vysychania tektonických jazier. Tie rýchlo zanikajú v dôsledku odtokových riek vytvorených eróziou. Vedci spojili údaje o množstve vody, ktorá pretiekla Gibraltárskym prielivom, a sile erózie, ktorá postupne tento prieliv zväčšovala. Na základe zistených výsledkov dospeli k záveru, že 90 % vody natieklo z Atlantického oceánu do Stredozemného mora počas niekoľkých mesiacov až dvoch rokov. Počas kulminácie záplav podľa vedcov mohla stúpať hladina mora až o viac ako desať metrov za deň, pričom rýchlosť prúdu bola vyššia než tristo kilometrov za hodinu. Dôkazy o správnosti tejto štúdie, ktorej výsledky uverejnil časopis Nature, poskytujú aj morské sedimenty z obdobia pred a po záplave. Kým pred záplavou žilo v Stredozemnom mori v dôsledku vysokej salinity len málo druhov živočíchov, po nej sa počet organizmov rapídne zvýšil.
Informácie priniesol spravodajský portál news.bbc.co.uk.