e-Government
7. 11. 2023
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky podľa § 59 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 301/2023 Z. z. ustanovuje znenie novej vyhlášky Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 335/2023 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o e-Governmente. Táto vyhláška nadobudla účinnosť 1. septembra 2023.
Informačný obsah o činnosti orgánu verejnej moci pre verejnosť podľa § 6 ods. 3 písm. a) zákona orgán verejnej moci tvorí, zverejňuje a bezodkladne aktualizuje spôsobom, ktorý je spracovaný, štruktúrovaný a prezentovaný, a ktorý umožňuje jednoduché vyhľadávanie všetkých informácií, ktoré sú pre používateľa ústredného portálu verejnej správy významné, zabezpečí úplné, správne a dostatočne zrozumiteľné informácie, ktoré zahŕňajú všetko, čo používateľ má vedieť na uplatnenie svojich práv a splnenie si svojich povinností podľa podmienok na ich uplatnenie a splnenie, odkazuje na právne predpisy, usmernenia a iné pravidlá, ktoré majú na uplatnenie práv a splnenie povinností priamy vplyv, ak ide o konanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach, zahŕňa aj informácie o jednotlivých úkonoch, ktoré má používateľ na uplatnenie práv a splnenie povinností v danom konaní absolvovať s uvedením spôsobu ich vykonania, úkonoch, ktoré nie je možné v konaní vykonať elektronicky, označení a kontaktných údajoch orgánu verejnej moci, ktorý konanie vedie, spôsobe identifikácie, autentifikácie a autorizácie osoby v konaní, druhu dôkazov, ktoré je možné v konaní použiť a spôsobe ich uplatnenia, riadnom opravnom prostriedku alebo mimoriadnom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu v konaní vrátane prostriedkov, ktoré je možné použiť pri nečinnosti orgánu verejnej moci, poplatku alebo inej platbe, ktorá je spojená s konaním a o spôsobe úhrady, s uvedením možnosti elektronickej úhrady, lehote na uplatnenie práva alebo splnenie povinnosti, na vydanie rozhodnutia v konaní alebo informáciu o predpokladanej dobe na vydanie rozhodnutia v konaní, jazyku, v ktorom sa konanie vedie a jazyku, v ktorom je možné uplatniť právo alebo splniť povinnosť v konaní, odkaze na webové sídlo, zahŕňa údaje o službách asistovanej komunikácie s orgánom verejnej moci, službách na riešenie problémov a iných obdobných službách, ktoré používateľ môže využiť pri komunikácii s orgánom verejnej moci s uvedením typu služby a účelu, na ktorý je možné službu využiť, označenia a kontaktných údajov orgánu verejnej moci, informácie o poplatku alebo inej platbe, ktorá je spojená s využitím služby vrátane uvedenia spôsobu úhrady, pričom sa uvádza aj možnosť elektronickej úhrady, informácie o lehotách na využitie služby, poskytnutie služby a dostupnosti služby alebo informáciu o predpokladanej dobe poskytnutia služby, ak tieto lehoty nie sú ustanovené osobitným predpisom, jazyka, v ktorom sa služba poskytuje, zahŕňa informácie o neexistencii vnútroštátnych pravidiel v určitej oblasti, životnej situácii a službe podľa osobitného predpisu.
Po diaľniciach sa môže predražiť aj výstavba železníc
11. 5. 2017
Problém je, že oba úseky plánujú vytendrovať v podstate v rovnakom čase.
Keď takto nedávno postupovala Národná diaľničná spoločnosť (NDS), výsledkom boli oveľa vyššie ceny za výstavbu. Víťazom dokonca priznali viac peňazí, než sa predpokladalo v štátnej expertíze, čo sa doposiaľ stalo len výnimočne.
Železnice SR, ktoré majú spomedzi troch existujúcich železničných spoločností na starosti prevádzku tratí, vyhlasujú, že predraženia výstavby sa netreba obávať.
Železnice tvrdia, že súťaže sa musia začať v približne rovnakom období.
Obe stavby sú financované z európskych peňazí a tie treba vyčerpať do roku 2020.
Verejné obstarávanie na oba projekty železnice vyhlásia do konca januára budúceho roka.
Problém je, že oba úseky plánujú vytendrovať v podstate v rovnakom čase.
Keď takto nedávno postupovala Národná diaľničná spoločnosť (NDS), výsledkom boli oveľa vyššie ceny za výstavbu. Víťazom dokonca priznali viac peňazí, než sa predpokladalo v štátnej expertíze, čo sa doposiaľ stalo len výnimočne.
Železnice SR, ktoré majú spomedzi troch existujúcich železničných spoločností na starosti prevádzku tratí, vyhlasujú, že predraženia výstavby sa netreba obávať.
Železnice tvrdia, že súťaže sa musia začať v približne rovnakom období.
Obe stavby sú financované z európskych peňazí a tie treba vyčerpať do roku 2020.
Verejné obstarávanie na oba projekty železnice vyhlásia do konca januára budúceho roka.
J&T postaví v centre Bratislavy prvý mrakodrap na Slovensku
2. 5. 2017
Developer polyfunkčného komplexu Eurovea2, J&T Real Estate, pokračuje v procese prípravy projektu. Komplex je rozdelený na niekoľko stavieb tak, aby pokračoval v plynulom prepojení s historickým centrom Bratislavy. Jeho súčasťou má byť prvý mrakodrap na Slovensku.
Nová výstavba je zo severu ohraničená Pribinovou ulicou, z východu Mostom Apollo, zo západu už existujúcim komplexom Eurovea a z juhu riekou Dunaj. Aktuálne prebieha posudzovanie vplyvu stavby na životné prostredie, uvádza oficiálny portál developera. Komplex Eurovea2 bude pozostávať zo šiestich stavieb, pribudne rozšírené nákupné centrum, podzemná garáž, bytový dom, dve administratívne budovy a obytná veža.
Developer sľubuje, že Bratislavčania sa môžu tešiť na rozšírenie promenády pri Dunaji a tiež na športové zóny, obchody či pracovné príležitosti. Súčasťou druhej etapy má byť aj vežiak so 46 nadzemnými poschodiami. Týždenník Trend uviedol, že s výškou 160 metrov pôjde o prvý mrakodrap (teda budovu vyššiu ako 150 metrov) na Slovensku.
Investor tvrdí, že komplex bude vhodne napojený do siete hromadnej dopravy, že pribudnú cyklochodníky a že navrhované prepojenie električkových tratí od Šafárikovho námestia cez Pribinovu a Košickú do Ružinova odbremení súčasnú dopravnú situáciu.
zdroj: hnonline.sk
Svet vo veľkom zbrojí
24. 4. 2017
Vojenské výdavky sa vlani zvýšili v globálnom meradle už druhý rok po sebe, pričom takáto situácia nastala prvýkrát od roku 2011. V prepočte dosiahli približne 1,686 bilióna dolárov (1,572 bilióna eur), čo predstavuje nárast o 0,4 percenta oproti roku 2015, vyplýva podľa agentúry DPA z dnes zverejnenej správy renomovaného Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI).
Vojenské výdavky však vykazujú značné regionálne rozdiely: zatiaľ čo ich rast bol zaznamenaný v Ázii, Oceánii, strednej a východnej Európe a severnej Afrike, klesajúci trend majú v Strednej a Južnej Amerike, v karibskej oblasti, na Blízkom východe a v subsaharskej Afrike. Jednoznačným lídrom rebríčka sú stále USA, ktoré vlani minuli na armádu celkom 611 miliárd dolárov (nárast o 1,7 percenta). Druhé miesto obsadila Čína s výdavkami vo výške 215 miliárd dolárov (nárast o 5,4 percenta), tretie je Rusko so sumou 69,2 miliardy dolárov (nárast o 5,9 percenta). Saudská Arábia, ktorá bola v roku 2015 na tretej priečke mieste, skončila tentoraz štvrtá. Napriek tomu, že táto krajina je zapojená do viacerých regionálnych konfliktov, jej vojenské výdavky klesli podľa SIPRI o 30 percent na 63,7 miliardy dolárov. Inštitút to pripisuje poklesu príjmov z predaja ropy. Naopak India zvýšila svoje výdavky o 8,5 percenta na 55,9 miliardy dolárov čo ju posunulo na piate miesto pred Francúzsko a Veľkú Britániu.
zdroj: hnonline.sk
Tesco dopláca za 235-miliónovú pokutu
12. 4. 2017
Britský maloobchodný reťazec Tesco zaznamenal v obchodnom roku 2016/17 pokles zisku, ale menší, ako mu predpovedali analytici. Dôvodom nižšieho zisku bola pokuta za účtovný škandál z roku 2014. Tesco sa priznalo, že si v 1. polroku 2014/15 výrazne nadhodnotilo svoje zisky.
Prevádzkový zisk Tesca bez započítania jednorazových položiek sa za 12 mesiacov do konca februára 2017 zvýšil o 30 percent na 1,28 miliardy libier (1,5 miliardy eur) z 944 miliónov GBP v predchádzajúcom roku 2015/16. Výsledok prekonal odhady analytikov, ktorí Tescu predpovedali zisk 1,26 miliardy GBP. Ale po odpočítaní jednorazových položiek, vrátane pokuty vo výške 235 miliónov GBP, zisk reťazca pred zdanením za celý uplynulý finančný rok klesol o 39 percent na 145 miliónov GBP z 202 miliónov GBP rok predtým. Spoločnosť ďalej uviedla, že jej tržby za celý obchodný rok vzrástli o 1 percento a v poslednom 4. kvartáli sa zvýšili o 0,7 percenta. Generálny riaditeľ Dave Lewis verí, že aj v novom finančnom roku budú tržby rásť a reťazec dosiahne dobré výsledky. Lewis chce, aby Tesco do roku 2020 vykázalo prevádzkový zisk 3,5 až 4 pence z každej libry, ktorú zákazníci minú v jeho obchodoch. Tržby spoločnosti rastú už päť kvartálov v rade a prevádzkové náklady v rámci reštrukturalizácie stlačil o 1,5 miliardy GBP.
zdroj: hnonline.sk