e-Government
7. 11. 2023
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky podľa § 59 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 301/2023 Z. z. ustanovuje znenie novej vyhlášky Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 335/2023 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o e-Governmente. Táto vyhláška nadobudla účinnosť 1. septembra 2023.
Informačný obsah o činnosti orgánu verejnej moci pre verejnosť podľa § 6 ods. 3 písm. a) zákona orgán verejnej moci tvorí, zverejňuje a bezodkladne aktualizuje spôsobom, ktorý je spracovaný, štruktúrovaný a prezentovaný, a ktorý umožňuje jednoduché vyhľadávanie všetkých informácií, ktoré sú pre používateľa ústredného portálu verejnej správy významné, zabezpečí úplné, správne a dostatočne zrozumiteľné informácie, ktoré zahŕňajú všetko, čo používateľ má vedieť na uplatnenie svojich práv a splnenie si svojich povinností podľa podmienok na ich uplatnenie a splnenie, odkazuje na právne predpisy, usmernenia a iné pravidlá, ktoré majú na uplatnenie práv a splnenie povinností priamy vplyv, ak ide o konanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach, zahŕňa aj informácie o jednotlivých úkonoch, ktoré má používateľ na uplatnenie práv a splnenie povinností v danom konaní absolvovať s uvedením spôsobu ich vykonania, úkonoch, ktoré nie je možné v konaní vykonať elektronicky, označení a kontaktných údajoch orgánu verejnej moci, ktorý konanie vedie, spôsobe identifikácie, autentifikácie a autorizácie osoby v konaní, druhu dôkazov, ktoré je možné v konaní použiť a spôsobe ich uplatnenia, riadnom opravnom prostriedku alebo mimoriadnom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu v konaní vrátane prostriedkov, ktoré je možné použiť pri nečinnosti orgánu verejnej moci, poplatku alebo inej platbe, ktorá je spojená s konaním a o spôsobe úhrady, s uvedením možnosti elektronickej úhrady, lehote na uplatnenie práva alebo splnenie povinnosti, na vydanie rozhodnutia v konaní alebo informáciu o predpokladanej dobe na vydanie rozhodnutia v konaní, jazyku, v ktorom sa konanie vedie a jazyku, v ktorom je možné uplatniť právo alebo splniť povinnosť v konaní, odkaze na webové sídlo, zahŕňa údaje o službách asistovanej komunikácie s orgánom verejnej moci, službách na riešenie problémov a iných obdobných službách, ktoré používateľ môže využiť pri komunikácii s orgánom verejnej moci s uvedením typu služby a účelu, na ktorý je možné službu využiť, označenia a kontaktných údajov orgánu verejnej moci, informácie o poplatku alebo inej platbe, ktorá je spojená s využitím služby vrátane uvedenia spôsobu úhrady, pričom sa uvádza aj možnosť elektronickej úhrady, informácie o lehotách na využitie služby, poskytnutie služby a dostupnosti služby alebo informáciu o predpokladanej dobe poskytnutia služby, ak tieto lehoty nie sú ustanovené osobitným predpisom, jazyka, v ktorom sa služba poskytuje, zahŕňa informácie o neexistencii vnútroštátnych pravidiel v určitej oblasti, životnej situácii a službe podľa osobitného predpisu.
Tesla v roku 2020 lámala rekordy, svoj cieľ však nedosiahla
5. 1. 2021
Ako mimoriadne úspešný označili rok 2020 pre Teslu aj viacerí investori, keďže automobilka sa dokázala vyhnúť problémom, ktoré v dôsledku pandémie postihli iných výrobcov.
Americký výrobca elektromobilov Tesla zvýšil dodávky áut v minulom roku o viac než tretinu a prekonal tak odhady trhov. Vlastný cieľ predaja na rok 2020 sa mu však dosiahnuť nepodarilo.
Ako uviedla agentúra Reuters, spoločnosť cez víkend informovala, že za rok 2020 dodala celkovo 499 550 áut, čo v porovnaní s rokom 2019 predstavuje rast o 36 percent.
Firma tak prekonala odhady analytikov, ktorí počítali s predajom približne 481 260 áut, nepodarilo sa jej však splniť vlastný ambiciózny cieľ, ktorým bolo dodanie 500-tisíc vozidiel.
V
Výdavky Slovákov na potraviny rástli druhým najrýchlejším tempom
29. 12. 2020
Výdavky domácností na potraviny sa v minulom roku zvýšili v siedmich členských štátoch Európskej únie, pričom obyvatelia minuli na „potraviny a nealkoholické nápoje“ viac ako 956 miliárd eur. To je ekvivalentom 6,8 percenta európskeho HDP, informuje v novej analýze európsky štatistický úrad Eurostat.
Suma predstavuje 13 percent celkových výdavkov na spotrebu a radí sa k tretej najväčšej kategórii výdavkov domácností po položkách bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá, ktoré tvorili vlani 23,5 percenta výdavkov domácností.
V
Euro sa posilnilo. Pomáha blížiaca sa dohoda medzi Úniou a Britániou
27. 12. 2020
Európska únia a Británia sú podľa mediálnych správ tesne pred ohlásením obchodnej dohody. Tento pozitívny vývoj podporil aj spoločnú európsku menu a britskú libru, ale aj európske akciové trhy.
Európska únia a Británia sú podľa mediálnych správ tesne pred ohlásením obchodnej dohody. Tento pozitívny vývoj podporil aj spoločnú európsku menu a britskú libru, ale aj európske akciové trhy. Euro sa ráno predávalo po 1,2209 USD, pričom v noci na štvrtok jeho kurz klesol pod hranicu 1,22 USD/EUR. Európska centrálna banka (ECB) stanovila v stredu (23. 12.) referenčný kurz na 1,2166 (v utorok: 1,2239) USD/EUR. Po dosiahnutí kompromisu v rozhodujúcich bodoch pracujú vyjednávači EÚ a Británie na konečnom znení obchodnej dohody. Vo všeobecnosti sa očakáva, že dohoda bude ohlásená ešte vo štvrtok.
V
Reforma súdnictva
21. 12. 2020
Zákon o reforme súdnictva bol vypracovaný v nadväznosti na návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov a predstavuje vykonávací zákon k navrhovaným ústavným zmenám.
Okruh tém, ktoré zákon rieši, je determinovaný obsahom ústavných zmien a Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2020 až 2024 v časti týkajúcej sa súdnictva.
V prípade Súdnej rady Slovenskej republiky sa zákon zameriava na právnu úpravu regionálneho princípu volieb členov súdnej rady sudcami, zavedenie nesudcovského prvku v prípade členov súdnej rady nominovaných výkonnou mocou (prezident, vláda) a zákonodarnou mocou, odmeňovanie členov súdnej rady, ktorí nie sú sudcami, na úpravu podmienok voľby do medzinárodných súdnych inštitúcií a na verejné vypočutie kandidátov na členov súdnej rady volených parlamentom. Zákon rozširuje pôsobnosť súdnej rady o konanie vo veciach majetkových pomerov sudcov. Zároveň návrh ústavného zákona reaguje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 21/2014 a umožňuje súdnej rade vykonávať aktívny dohľad nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti vlastným autonómnym konaním a preverovaním bez podstatnej ingerencie iného orgánu verejnej moci.
V súvislosti sa zriadením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky dochádza k jeho ukotveniu v sústave súdov vrátane určenia jeho sídla a obvodu, úprave jeho vnútornej organizácie (plénum, kolégiá, senáty) a pôsobnosti, úprave jeho správy (Kancelária Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky), postavenia a odmeňovania jeho sudcov, funkcionárov a štátnych zamestnancov, výberu jeho sudcov a štátnych zamestnancov, ako aj ďalších súvisiacich otázok, ktorých vyriešenie je potrebné pre nastavanie rovnocenného postavenia oboch najvyšších súdov.
V prípade ústavných zmien týkajúcich Ústavného súdu Slovenskej republiky sa zákon podrobnejšie venuje výberu sudcov ústavného súdu vrátane úpravy bezúhonnosti, konaniu pred ústavným súdom a úprave súvisiacej s presunom jeho časti právomoci na najvyšší správny súd.
V oblasti úpravy statusu sudcov zákon reaguje na vedenie vekového cenzu sudcov všeobecných súdov a ústavného súdu, zrušenie súhlasu ústavného súdu so vzatím do väzby, zrušenie rozhodovacej imunity sudcov, rozšírenie možností pre obsadzovanie členov hodnotiacich komisií emeritnými sudcami, ako aj úpravu podmienok nároku na odchodné v prípade trestne stíhaných sudcov. Z hľadiska významu podstatnú časť novelizácie zákona tvorí aj nová úprava preverovania majetkových pomerov sudcov a sudcovskej spôsobilosti. V neposlednom rade sa zákon venuje problematike odmien a vybranému nároku sociálneho zabezpečenia sudcov a prokurátorov, ktorým je príplatok k nemocenskému.
Zákonom sa ďalej nahrádza doterajší inštitút prípravy justičného čakateľa novým inštitútom, ktorým je odborná justičná stáž. Na dosiahnutie vyššie uvedených zámerov je potrebné vykonať novelizáciu celkovo 28 zákonov, pričom nutnosť ich novelizácie je z podstatnej časti vyvolaná zriadením najvyššieho správneho súdu. Vzhľadom na to, že zákon bezprostredne nadväzuje na novelizáciu Ústavy Slovenskej republiky, referencie a odkazy na ústavnú úpravu v texte osobitnej časti dôvodovej správy už zohľadňujú systematiku ústavnej úpravy, ktorú predpokladá jej novelizácia. Berúc do úvahy obsahové vymedzenie a význam tejto zákonnej úpravy je žiaduce, aby zákon niesol dostatočne výstižný názov. Preto predkladateľ zvolil názov „o reforme súdnictva“, ktorý najlepšie vystihuje podstatu právnej úpravy. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že jednotlivé novelizačné články sú usporiadané v zákone chronologicky.