Duša pralesa
11. 12. 2009
Na Slovensku sa pralesy ťažšie ukrývajú pred ľudským záujmom a hlavne zásahmi do ich jedinečnosti. Pravdepodobne aj preto je dnes na Slovensku z celkovej výmery lesov približne iba jedno percento tých, ktoré si dokázali zachovať pôvodný pralesovitý charakter. Aj keď nie sú také známe ako najväčšie pralesy sveta, majú nielen svojho ducha, ale predovšetkým dušu. Dušu, ktorej nie vždy dokáže moderný človek rozumieť.
V pralesoch nájdeme malé divy prírody, ktoré odpozorovali napríklad tvorcovia mnohých rozprávok. Chodiace stromy, mŕtve drevo či obrovité jedle, ktoré zomierajú postojačky. Zázrakom je život v podobe malých semenáčikov, ktoré sa uchytia na práchnivejúcom pni a trpezlivo čakajú na svoju chvíľu. Tomuto procesu sa hovorí aj zmladzovanie na mŕtvom dreve a niekedy trvá dlhé roky. Desať, päťdesiat či dokonca neuveriteľných osemdesiat rokov. Príroda, na rozdiel od človeka, má dostatok času, prostriedkov aj priestoru. Nemá sa kam ponáhľať.
V rámci projektu, ktorý je zameraný na ochranu pralesov Slovenska sa nezisková organizácia Forest Stewardship Council (FSC) snaží presne zmapovať pralesy na Slovensku, vytvoriť ich podrobnú databázu a zabezpečiť primárnu ochranu týchto vzácnych lesných ekosystémov.
Dôležité je, aby sa ich podarilo zachovať pre budúce generácie. Odborníci z FSC vytipovali na Slovensku 326 lokalít, ktoré by mohli spĺňať kritériá pre prales. Existencia pralesa sa zatiaľ potvrdila na približne tridsiatich lokalitách.
Jednou z nich je Jelenec neďaleko Starých Hôr. Pritom iba niekoľko desiatok metrov od neho prechádza rušná cesta smerom na Donovaly, v jeho blízkosti sa nachádza aj pamätník nestora slovenského lestníctva Jozefa Dekreta Matejovie.
Pre verejnosť je vstup do najznámejších a najcennejších pralesov Slovenska zakázaný. Pre ochranu vzácneho územia tento zákaz má svoje opodstatnenie. K takýmto lokalitám patrí napríklad Badínsky prales neďaleko Banskej Bystrice a Dobročský prales pri Čiernom Balogu. V obidvoch platí piaty, najprísnejší stupeň ochrany prírody. Obidva pralesy zároveň patria k najstarším na Slovensku, a ich prísna ochrana trvá od roku 1913. Dovnútra pralesa môžu vojsť iba odborníci za vedeckými a vzdelávacími účelmi.
Rada Európy v roku 1998 udelila Dobročskému pralesu európsky diplom. Toto prestížne ocenenie sa po čase prehodnocuje a udeľuje sa takým chráneným územiam v Európe, ktoré sa vyznačujú jedinečnosťou prírodných hodnôt a vhodne zvolenou starostlivosťou o zverené územie. Jedným z kritérií jeho udelenia je aj optimálny spôsob sprístupnenia pralesa verejnosti tak, aby ho turistický ruch nepoškodil, no zároveň aby verejnosť nezostala ochudobnená o pozoruhodné prírodné divadlo.
Diplom sa udeľuje na päťročné obdobie. Po jeho uplynutí sa robí revízia, na základe ktorej možno jeho platnosť predĺžiť. Príkladnú spoluprácu ochrancov prírody, lesníkov a výskumníkov v tomto chránenom území potvrdzuje už tretie predĺženie platnosti tohto ocenenia do roku 2013.
(Zdroj: SME)