Poznať históriu ľudstva a predsa ním nepohŕdať je syzifovská robota.

Pozor na ľudí - ani im nič ľudské nie je cudzie.

Dobré úmysly robia správanie človeka nepredvídateľným.

Všetko na svete funguje len preto, aby sa to v najnevhodnejšom okamihu mohlo pokaziť. Že sa to pokazilo, poznáte až potom, keď na to doplatíte.

V deväťdesiatich percentách prípadov sa veci ukážu byť horšie, ako ste očakávali. Vo zvyšných desiatich percentách sa ukážu byť také zlé, že ste to ani nemohli očakávať,

Výnimka nikdy nedokazuje pravidlo - iba testuje, či pravidlo ešte platí?

Nikto nemôže mať všetko odrazu - aj krásu aj rozum.

Ak sa človek prestane mať na pozore, môže prísť nielen o živobytie, ale i o život.

Nesťažuj si, že máš za šéfa poleno, mohol by si dostať workoholika.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Byť chudobným nie je žiadna hanba, ale to je jediná pozitívna vec, ktorá sa dá o tom povedať. (Židovské príslovie)