Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
(Zrnká úsmevu)
Čo bolo na počiatku?
Ak sa môže niečo pobabrať, tak sa to pobabre.
Na počiatku som bol Nič, ale teraz som poslancom!
Ak sa veci môžu pokaziť, tak sa aj pokazia.
(Murphyho zákonník)
Ja nič, to Murphy
Keď sa konečne podarí všetko úplne popísať, objaví sa niečo, čo to všetko úplne zmení.
O vašom mieste pod Slnkom bude rozhodovať len a len to, akú veľkú informáciu budete mať. V živote prestane platiť: „Nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa“ a začne platiť nové: „Nie je dôležité zvíťaziť, ale byť prvý!
Každý má toľko, koľko si zaslúži.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphyho zákonník
Dve za sebou idúce rany osudu sú vždy len predzvesťou začiatku.
Kompromis je vždy nákladnejší, ako ktorákoľvek z dvoch pôvodne navrhnutých alternatív.
Získať majetok je oveľa ťažšie, ako si to žobrák predstavuje.
(Murphyho zrnká II)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Dobrého veľa nebýva, zato zlé prichádza v húfoch.
Ani tá najlepšia lesť nefunguje naveky.
Čo nebije priamo do očí, zostane nepovšimnuté.
(Murphyho zákony v bájkach)