Murphy radí
Parkinsonove zákony - V. večer
V každom pracovnom spoločenstve neustále rastie počet zamestnancov, nezávisle od množstvo vykonanej práce.
Pomyselná dôlžitosť a zložitosť práce rastie úmerne s časom, ktorý je na jej vykonanie.
Úradníci sa zamestnávajú prácou navzájom bez toho, aby na to potrebovali okolie.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
O podnikateľoch
K úspechu sa nedá dôjsť disciplinovaným čakaním v rade,
V podnikaní nie je žiaden experiment úplne zbytočný. Vždy sa dá použiť ako negatívny príklad.
Keby človek dopredu vedel, ako to dopadne, život podnikateľa by bola jedna nekonečná nuda.
(Murphyho zákonník)
Murphy a šťastie
Hlúposť sa nedá eliminovať peniazmi, vzdelaním alebo zákonom.
Najväčší hlupáci sú tí, ktorí splašene behajú dookola a pokúšajú sa urobiť správne veci bez toho, aby si zistili, ktoré veci sú správne.
To, že hlúpy má šťastie, ešte nezaručuje, že keď naňho vsadíte, budete mať šťastie.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Svetlá budúcnosť
Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“
Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“
Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“
(Myšlienky bez cla)