Dotácie na stravu v školách sa rozšíria o ďalšie skupiny žiakov
15. 8. 2023
Poskytnutie dotácie na stravu na deti nie je automatické, rodič dieťaťa musí o túto dotáciu písomne požiadať zriaďovateľa školy prostredníctvom zariadenia školského stravovania.
So začiatkom školského roka začne platiť významné rozšírenie dotácie na stravu v školách. Nárok na dotáciu na obed dostanú od septembra tohto roka ďalšie skupiny žiakov zo stredných a materských škôl, a to vo výške 2,30 eura denne v prípade stredných škôl a 1,40 eura v individuálnom predprimárnom vzdelávaní v materskej škole za každý odobraný obed. Informovalo o tom v pondelok Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR).
Po novom sem budú patriť aj deti zo stredných škôl v prvých štyroch ročníkoch osemročného vzdelávacieho programu (osemročné gymnáziá, konzervatóriá) a deti prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu na strednej škole, ak boli prijaté z ôsmeho ročníka základnej školy (bilingválne gymnáziá). Rovnako ide aj o deti, ktoré si plnia povinné predprimárne vzdelávanie individuálnou formou v materskej škole (MŠ).
Novej skupine žiakov na stredných školách bude poskytnutá dotácia na stravu vo výške 2,30 eura za každý deň. Ide o rovnakú sumu, ako v prípade detí na druhom stupni základnej školy. Pri individuálnom predprimárnom vzdelávaní v materských školách je dotácia na stravu vo výške 1,40 eura za každý odobraný obed.
„Poskytnutie dotácie na stravu na deti nie je automatické, rodič dieťaťa musí o túto dotáciu písomne požiadať zriaďovateľa školy prostredníctvom zariadenia školského stravovania. O spôsobe prejavenia záujmu o poskytnutie dotácie rodičov informuje zariadenie školského stravovania alebo zriaďovateľ školy,“ upozornilo ÚPSVR.
Oprávnené stredné školy musia podať písomnú žiadosť aj s prílohami na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny do 10. septembra tohto roku. Zriaďovatelia MŠ musia oznámiť úradu práce prírastok detí, ktoré si plnia povinné predprimárne vzdelávanie individuálnou formou do 30. septembra tohto roku.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Ekonomická unverzita v Bratislave zrejme vypadne z elity
10. 6. 2009
Ekonomická univerzita v Bratislave zrejme od septembra vypadne z elitnej skupiny škôl. Medzi bežné vysoké školy navrhla zaradiť najväčšiu a najstaršiu ekonomickú školu na Slovensku Akreditačná komisia.
Škola
nesplnila zo šiestich kritérií jediné - v porovnaní s počtom pedagógov mala
priveľa študentov.
Preradenie ešte musí podpísať minister školstva. Má na to nasledujúce dva mesiace. K výsledku akreditácie sa univerzita vyjadrí
až po doručení rozhodnutia o preradení.
Preradenie sa priamo nedotkne terajších študentov
navštevujúcich univerzitu. Dopad rozhodnutia bude v tom, že v budúcnosti škola
dostane od štátu menej peňazí ako v prípade, že by ostala univerzitou.
Vypadnutie z univerzitnej elity hrozí tiež Žilinskej
univerzite, ktorá nesplnila rovnakú podmienku - pomer študentov a pedagógov.
Medzi univerzity sa definitívne prebojovala Univerzita
veterinárneho lekárstva v Košiciach. Cez sito prešla aj Technická univerzita vo
Zvolene.
Pri hodnotení škôl komisia zohľadňuje úroveň výskumnej
činnosti, objem financií získaných pomocou grantov či počet absolventov
doktorandského štúdia a ich výskumné výsledky.
Najvyššie postavené školy - univerzity - môžu počítať
s väčším množstvom peňazí od štátu, majú však obmedzený počet externistov.
Najnižšie postavené - odborné vysoké školy - môžu zase udeľovať len bakalársky
titul.
V slovenských cestovných pasoch pribudnú otlačky dvoch prstov
10. 6. 2009
Od 22. júna pribudnú k biometrickým snímkam tváre v slovenských cestovných pasoch aj odtlačky prstov.
v\:* {behavior:url(#default#VML);}
o\:* {behavior:url(#default#VML);}
w\:* {behavior:url(#default#VML);}
.shape {behavior:url(#default#VML);}O zavedení nového bezpečnostného prvku proti
zneužívaniu dokladov, informovala hovorkyňa policajného prezídia. Pasy s jedným biometrickým údajom sa na
Slovensku začali vydávať vlani.
Novinka sa nebude vzťahovať na deti vo veku do 12 rokov a na ľudí,
ktorým odtlačky nemožno odňať. Do pasov
vydaných pred 22. júnom nebude technicky možné
druhý biometrický údaj doplniť.
Poplatok za vydanie cestovného pasu ostane bez zmeny. Za vydanie dokladu v
termíne do 30 dní zaplatí záujemca starší ako 13 rokov 33 €, za zrýchlené
vydanie v priebehu dvoch dní sa uhrádza 132 €. Poplatok pre mladších žiadateľov
je maximálne 52 €.
Pasy s biometrickými údajmi vyžaduje Európska únia a boli aj jednou z
podmienok pre zrušenie víz do Spojených štátov. Nové metódy umožňujú jednoznačnú identifikáciu cestujúceho.
Lekárom pokuty z jazykového zákona nehrozia
9. 6. 2009
Lekárom a pracovníkom zdravotníckych a sociálnych zariadení za nedodržiavanie jazykového zákona nebudú hroziť pokuty.
Zavedenie sankcií
od 100 do 5000 € by mal počas nasledujúcej schôdze schváliť
parlament. Dnes však jeho kultúrny
výbor prijal niekoľko výnimiek. Od augusta má novela zaviesť napríklad povinnosť hovoriť na úradoch a v médiách po
slovensky.
Spod sankcie bola vyňatá
komunikácia medzi lekárom a pacientom v zariadeniach zdravotníckych a
sociálnych. Aj v týchto inštitúciách by však slovenčina mala byť povinnou a iný
jazyk sa má používať až vtedy, ak ňou pacient nehovorí.
Už počas prípravy zákona prijalo
ministerstvo výnimku pre Čechov, aby
mohli naďalej so slovenskými úradmi komunikovať vo svojej materčine. Od
zavedenia sankcií však ministerstvo neustúpi.
Zdravotné poisťovne a fajčiari
8. 6. 2009
Zdravotné poisťovne v USA. Kanade a Veľkej Británii vlastnia podľa denníka Scientific American akcie tabakových spoločností za 4,5 miliardy dolárov.
Podľa štúdie lekárov z amerického Harvardu
kúpou týchto akcií našli zdravotné poisťovne spôsob, ako zarábať na dvakrát -
na cigaretách i na poistnom. Vyššie poistné požadujú od fajčiarov a zároveň
zarábajú aj na zisku tabakových firiem. Napriek tomu, že náklady zdravotných
poisťovní na fajčiara sú o 230 dolárov ročne vyššie ako na nefajčiara, fajčiari
sa dožívajú priemerne o desať rokov menej. Ak ochorejú na rakovinu pľúc,
choroba má zvyčajne rýchly priebeh. Poisťovne nemusia platiť dlhú a drahú
liečbu ani výdavky na liečenie starých ľudí, ktoré sú vyššie ako náklady na
liečbu fajčiarov. Najväčším tabakovým investorom je 160-ročná britská poisťovňa Prudentila company.
Nasleduje ju kanadská poisťovňa Sun Life Financial. Významné podiely v
tabakových firmách má podľa štúdie
celkovo sedem zdravotných poisťovní.
Takéto
prepojenie spoločností, ktoré sa zaoberajú zdravím a tabakových firiem
nie je podľa autorov dobré. Vlastníci
akcií ťažko budú mať záujem pripojiť sa k protitabakovej koalícii alebo
podporovať protitabakovú legislatívu.