Murphy radí
Kolíska práva
Kto zlému pomáha, ten časom ľutuje.
Rozsudok je rozhodnutie statočného človeka podľa toho, čo je spravodlivé a dobré.
Rozoznať pravdu a lož je veľmi ťažké umenie.
(Myšlienky bez cla)
Informácie pre šéfa
Zo všetkých vašich schopností je druhými najviac cenená vaša platobná schopnosť.
Keď sa v informácii, ktorá vám bola dodaná, vec opisuje ako ľahko realizovateľná, počítajte s tým, že sa poriadne zapotíte.
Ak budete dostatočne trpezliví, nakoniec vám zostanú len bezcenné informácie.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Rady podnikateľom
Dopijem a pôjdem. Vyhlásenie Sokrata po tom, keď mu ako úplatok ponúkli čašu bolehlavu.
Prvou povinnosťou každého je zachrániť si život. Až potom príde na rad takzvaná česť. (M. Puzo)
Môj dom – môj hrad. Stavebený podnikateľ Diogenes pri kolaudácii jeho novej rezidencie v Sudovej doline.
(Myšlienky bez cla)
Človek a informácie
S počítačom sa dá urobiť rýchlejšie naozaj všetko.
Ak v počítači nič nefunguje, ale váš diagnostický software hovorí, že je všetko v poriadku, ide o tzv. vládny vírus.
Správna informácia ešte nezaručuje správne rozhodnutie. Nesprávna informácia ešte nezaručuje nesprávne rozhodnutie. Informácia, ktorú máte, nie je tá, ktorú práve chcete. Informácia, ktorú chcete, nie je tá, ktorú potrebujete. Informácia, ktorú potrebujete, nie je tá, ktorú môžete získať. Informácia, ktorú môžete získať, stojí viac, ako môžete zaplatiť. Skutočný obsah informácie nie je taký dôležitý ako dojem, ktorý vyvolá.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Oheň a voda
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)