Murphy radí
Na čo má človek rozum
Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...
Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.
Rozum a skúsenosť nemôžu byť natrvalo v opozícii. (Wilde)
(Zrnká úsmevu)
Odvaha tárať
Mýliť sa je ľudské, ale na vojne to spravidla stojí život.
Optimista sa nemôže nikdy príjemne prekvapiť.
Optimista si myslí, že žijeme v jednom z najlepších svetov. Pesimista sa bojí toho, že naozaj v ňom žijeme.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Newtonove zákony
Keďže objem hmoty vo vesmíre je konečný, ten, kto je všade, nie je nikde.
Teleso umiestnené v priestore zostane na mieste, až kým si neuvedomí svoju situáciu.
Keď sa pokúsite pohnúť jednou vecou, zistíte, že je viazaná na celý vesmír.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Mnoho je na svete mocného...
Čo si sám zaviníš, to ťa bolí najviac. (Heliodoros)
Viac nás ničí vlastné pochlebníctvo, ako cudzie. (Seneca)
Život je ako divadelná hra. Vôbec nezáleží na tom, ako dlho trvalo predstavenie. Podstatné je to, ako dobre bolo odohrané. (Seneca)
(Myšlienky bez cla)
Kde končí pozemská púť
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)