Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
(Zrnká úsmevu)
Čo bolo na počiatku?
Chyba je matkou, otcom, synom i dcérou pokroku.
Na počiatku bola chvíľková nepozornosť a ona bola odrazu bola odrazu v tom.
Na počiatku bola chyba a potom začal vývoj.
(Murphyho zákonník)
Kolíska práva
Z klamstva sa nemôže stať pravda.
Falošný svedok neostane bez trestu a ten, kto klame, sa nezachráni.
Nevynášaj úsudok ak neprehovorili obidve stránky.
(Myšlienky bez cla)
Žiadna správa nie je iba dobrá
Väčšina správ sa postupne zhoršuje.
Radšej byť bohatým ako hlúpym.
Dnes je toľko informácií o všetkom, že už ničomu nerozumieme.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphyho rady
Jeden hlupák je jeden hlupák a dá sa obísť. Dvaja hlupáci sú dvaja hlupáci a dá sa im vyhnúť. Desaťtisíc hlupákov je však historická sila, ktorú treba rešpektovať.
Bohatstvo plodí závisť, chudoba zas nenávisť – a teraz si človeče, vyber!
Škoda, že mužov poslali na Mesiac iba raz a aj tí sa vrátili.
(Murphyho zrnká II)