Murphy radí
Nevytesané pravdy - I. večer
Existenia života na tejto planéte je podmienená dostatočným výskytom dvoch základných vecí: vodíka a ľudskej hlúposti.
Akonáhle s niečím začneme, ukáže sa, že čosi iné bolo treba urobiť predtým.
Ak zmenou nemáte čo stratiť, netreba sa nad ňou vzrušovať.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
O manželstve a veciach s tým súvisiacich
Kto sa hrá na žabu, musí dokázať skákať až do konca.
Ľubovoľný pár môže byť šťastný dovtedy, kým si sex nezačne pliesť s láskou.
Ak chcete vymeniť obdiv mnohých mužov za kritiku jedného, vydajte sa.
(Murphyho zákonník)
Márnivosť môže byť nebezpečná
Kamaráta nepodtrhni skôr, ako si sám v bezpečí.
Čím menej vie človek o probléme, tým ľahšie sa mu rieši.
Kto dokáže z vlastného nedostatku urobiť prednosť, neumrie chudobný.
(Murphyho zákony v bájkach)
Veci sa kazia
Čo majú spoločné ojazdené auto a vlastná manželka? Oboje spoľahlivo slúži, ale v spoločnosti sa s tým človek radšej nechváli...
Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.
Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
(Murphyho zrnká II)
Dobrá rada stojí groš
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
Dobrá rada stojí groš. Dve dobré rady stoja za dva groše. A tri dobré rady? Za figu borovú.
(Zrnká úsmevu)