Čo hovoria dostupné dáta o spoľahlivosti áut s rôznymi typmi pohonov?
27. 3. 2024
Elektromobily či autá s konvenčnými spaľovacími motormi? Alebo radšej hybrid, ktorý je akýmsi prienikom oboch svetov? Diskusie o tom, ktorý pohon je lepší, zelenší a lacnejší na prevádzku, neutíchajú. Čistokrvné elektromobily majú (z pohľadu nulového lokálneho spaľovania uhľovodíka) nižší negatívny dopad na životné prostredie. Na druhej strane je obstarávacia cena, kde hovoria tvrdé čísla „zo života“ jasnou rečou: vozidlá so spaľovacím motorom sú stále o desiatky percent lacnejšie.
Protiargumentom zástancov elektromobility je, že sa treba pozerať na celý životný cyklus auta a návratnosť obstarávacej ceny v rokoch. Prevádzka vozidla jazdiaceho na batériu je vraj lacnejšia, čím sa úplne alebo aspoň čiastočne vykompenzuje vyššia prvotná investícia do drahšieho typu pohonu. Odhliadnuc od cien tankovania a nabíjania sa tieto názory opierajú o fakt, že batériové vozidlá obsahujú menej pohyblivých častí, čo znamená menej prvkov náchylných na opotrebenie.
V nasledujúcom článku sa pozrieme na to, ako je to naozaj s prevádzkovými nákladmi u rôznych typov pohonu, čím sa však čiastočne dotkneme aj environmentálnej stránky. Netreba totiž zabúdať na fakt, že uhlíková stopa elektromobilov ich výrobou nekončí. A to bez ohľadu na to, či ich nabíjate „zelenou“ elektrinou. Taktiež sa pozrieme na problematiku poistiek – či už z pohľadu ich výšky, tak aj samotného krytia škodových udalostí...
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Extrémne počasie na Slovensku bude bývať častejšie
28. 3. 2010
Aj na Slovensku budeme častejšie počuť vety typu: „ Počasie sa zase zbláznilo“. Meteorológovia avizujú, že v budúcnosti sa môžu extrémne javy akými sú prívalové dažde, víchrice či dokonca orkány objavovať častejšie ako v súčasnosti. Nestane sa tak zo dňa na deň, bude to otázka desaťročí.
Výskyt extrémnych javov je podľa SMHÚ pre Slovensko typický aj v súčasnosti. Naša krajina sa nachádza v zemepisných šírkach, v ktorých prevláda výrazná premenlivosť počasia. Do budúcnosti podľa odborníkov na Slovensku treba rátať s častejšími búrkami, výraznejšími suchami a prívalovými dažďami.
Klimatické zmeny neobídu nikoho. V najbližších desaťročiach meteorológovia predpovedajú nárast teplôt v južnej Európe. V severnej časti kontinentu by sa teploty výraznejšie zvýšiť nemali a v strednej Európe, kde sa nachádza aj Slovensko, rátajú meteorológovia so zvýšenou frekvenciou extrémnych javov.
Učitelia si nevedia poradiť s mobilmi detí
25. 3. 2010
Mobily zo škôl nevyhnal ani zákaz ministra školstva Jána Mikolaja (SNS). Žiaci si pravidlo nevšímajú, telefóny na hodinách naďalej používajú a učiteľov hnevajú aj počúvaním hudobných mp3 prehrávačov. Podľa rezortu si s problémom majú poradiť samy školy. Kto neuposlúchne môže dostať aj dvojku zo správania. Vyhláška povoľuje používanie mobilných telefónov počas vyučovania iba v mimoriadnych prípadoch po súhlase učiteľa.
Mnohé školy majú však s rešpektovaním vyhlášky problémy. Nie je známe, koľko detí chodí do školy s mobilom. Posledný prieskum je ešte z roku 2006. Spoločnosť AISA Slovakia vtedy zistila, že mobilný telefón používa až 60 percent detí vo veku 8 až 15 rokov. Použitie mobilného telefónu počas vyučovania priznala takmer polovica žiakov.
Podľa psychologičky žiaci neraz zneužívajú mobily počas písomiek na posielanie správnych odpovedí. Učiteľom sa ťažko dokazuje, že to robia naozaj. Do odoslaných správ im totiž nahliadnuť nemôžu.
Učitelia si podľa ministerstva disciplínu na hodinách musia vynútiť. Vyhláška poskytuje vyučujúcemu právomoc zasiahnuť v prípade znižovania kvality výchovno-vzdelávacieho procesu.
Novú vyhláška, do ktorej by doplnili mp3 prehrávače, na ktoré sa učitelia sťažujú tiež, rezort nepripravuje. Podľa ministerstva môžu mp3 prehrávače školy zakázať vo vlastných školských poriadkoch.
Psychologička upozorňuje, že mobilmi by sa nemali zaoberať len školy, ale aj rodičia. Mali by zvážiť, kedy deťom telefón kúpia. Ak ho dostanú priveľmi skoro veku, môžu sa uzavrieť do seba. Prestanú komunikovať so spolužiakmi a cez prestávky radšej hrajú hry alebo esemeskujú.
Najviac študentov sa hlási na medicínu, právo a manažment
24. 3. 2010
Medzi uchádzačmi o vysokoškolské štúdium aj v tomto roku dominujú medicína, právo či manažment. Vyplýva to z ankety ČTK medzi vysokými školami. Na technické smery sa hlási najmenej ľudí. Počet voľných miest nezriedka prevyšuje záujem. Odborníci však varujú, že slovenskej ekonomike v budúcnosti môžu chýbať práve hutníci či strojári s vysokoškolským titulom. Prihlášky na väčšinu vysokých škôl je možné si podať do konca marca.
Na Univerzite Komenského (UK) v Bratislave je už tradične najväčší záujem o všeobecné lekárstvo, právo, manažment, psychológiu, žurnalistiku či tlmočníctvo. Počet podaných prihlášok niekde je päť až desaťnásobne vyšší ako počet ponúkaných miest.
Podobná situácia je aj na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach, kde sa najviac uchádzačov hlási na psychológiu či zubné lekárstvo.
Na Univerzite Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre, Univerzite Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici, či na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave patria k najžiadanejším psychológia, masmédiá a cudzie jazyky. Na Ekonomickej univerzite (EU) v Bratislave je populárny manažment a cestovný ruch, na Žilinskej univerzite (ŽU) je to informatika a telekomunikácie.
Podľa väčšiny oslovených škôl si uchádzači o vysokoškolské štúdium stále vyberajú programy zodpovedajúce ich osobným záujmom bez zásadnejšieho dôrazu na potreby trhu.
Na Slovensku sú dve desiatky verejných, tri štátne a desať súkromných vysokých škôl, na ktorých študuje viac než dvestotisíc poslucháčov denného a externého štúdia.
Predaj nezdanených pohonných látok v Česku
19. 3. 2010
V Česku sa rozmáha predaj nezdanených pohonných látok. Štátu spôsobuje vážnejšie škody, než doteraz odhadovali úrady. Podľa prvých presnejších prepočtov spracovaných spoločnosťou Benzina pre úradníkov a poslancov, môže ísť ročne o 8 miliárd Kč (316,41 milióna eur).
Pracovníci Benziny na analýze pracovali pol roka. Generálny riaditeľ podniku uviedol, že štát vlani len pri odhalení čiernych dovozov z rakúskeho Linzu prišiel za 7 mesiacov o 3,5 miliardy Kč. Štatistiky potvrdzujú, že nezdanený benzín sa vozí aj z Nemecka a Poľska.
Od minulého roka sa pribúdajúcimi podvodmi zaoberá medzirezortná skupina, ktorá za účasti petrolejárov, colníkov, polície a ministerstiev pripravuje súbor opatrení na obmedzenie tejto trestnej činnosti. Napríklad chce presadiť iný spôsob výberu dane, než ten, ktorý sa teraz uplatňuje v Európskej únii. Do úvahy prichádza aj povinná registrácia obchodníkov s palivami.
Na trhu sa pohybuje približne 300 miliónov litrov nezdanených pohonných látok, čo sú takmer 4 % ich českej ročnej spotreby.
Regulárna cena benzínov v Česku sa skladá zo štyroch položiek: 8 Kč cena základnej suroviny, 12,84 Kč spotrebná daň, 5 Kč daň z pridanej hodnoty a 5,16 Kč marža pre rafinériu, distribútora a pumpu. Celkom 31 Kč.
Podobné podvody už Česko zažilo v prvej polovici minulého desaťročia s ľahkými vykurovacími olejmi. Vtedy štát vtedy prišiel asi o 60 miliárd Kč. Princíp podvodov spočíval v tom, že vykurovacie oleje, ktoré neboli zaťažené daňou, sa následne papierovo transformovali na chemicky úplne totožnú ale zdanenú a oveľa drahšiu motorovú naftu. Zákon o farbení vykurovacieho oleja, ktorý by sa tým odlíšil od motorovej nafty, bol prijatý až po troch rokoch prieťahov. Vďaka nemu sa podvody v tejto oblasti podarilo zastaviť. Vo väzení skončil 20 ľudí, traja obchodníci s palivom boli zavraždení.