Čo hovoria dostupné dáta o spoľahlivosti áut s rôznymi typmi pohonov?
27. 3. 2024
Elektromobily či autá s konvenčnými spaľovacími motormi? Alebo radšej hybrid, ktorý je akýmsi prienikom oboch svetov? Diskusie o tom, ktorý pohon je lepší, zelenší a lacnejší na prevádzku, neutíchajú. Čistokrvné elektromobily majú (z pohľadu nulového lokálneho spaľovania uhľovodíka) nižší negatívny dopad na životné prostredie. Na druhej strane je obstarávacia cena, kde hovoria tvrdé čísla „zo života“ jasnou rečou: vozidlá so spaľovacím motorom sú stále o desiatky percent lacnejšie.
Protiargumentom zástancov elektromobility je, že sa treba pozerať na celý životný cyklus auta a návratnosť obstarávacej ceny v rokoch. Prevádzka vozidla jazdiaceho na batériu je vraj lacnejšia, čím sa úplne alebo aspoň čiastočne vykompenzuje vyššia prvotná investícia do drahšieho typu pohonu. Odhliadnuc od cien tankovania a nabíjania sa tieto názory opierajú o fakt, že batériové vozidlá obsahujú menej pohyblivých častí, čo znamená menej prvkov náchylných na opotrebenie.
V nasledujúcom článku sa pozrieme na to, ako je to naozaj s prevádzkovými nákladmi u rôznych typov pohonu, čím sa však čiastočne dotkneme aj environmentálnej stránky. Netreba totiž zabúdať na fakt, že uhlíková stopa elektromobilov ich výrobou nekončí. A to bez ohľadu na to, či ich nabíjate „zelenou“ elektrinou. Taktiež sa pozrieme na problematiku poistiek – či už z pohľadu ich výšky, tak aj samotného krytia škodových udalostí...
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Euro na Slovensku oslavuje 10 rokov
11. 7. 2018
Od momentu fixácie kurzu slovenskej koruny k euru uplynulo v nedeľu, 8. júla 2018, presne 10 rokov. Jednou z podmienok prijatia eura je totiž stabilný kurz danej meny voči euru.
Slovensko bolo do eurozóny formálne prijaté 1. januára 2009. Ešte predtým však pristúpilo k zafixovaniu, aby zamedzilo kurzovým špekuláciám. Do polky januára 2009 potom ešte bolo možné používať v hotovostnom platobnom styku aj slovenské koruny. Obdobný postup by v prípade prijímania eura čakal i susedné Česko. Dá sa po dekáde vyhodnotiť, či to bol pre Slovensko správny krok, a aké z neho vyplývajú závery pre Česko? „Zástancovia prijatia eura v Česku často argumentujú práve slovenskou skúsenosťou, kde sa podľa nich ukázalo, že prijatie eura nemá dlhodobé negatívne vplyvy, skôr naopak. Odporcovia prijatia eura však tiež občas argumentujú Slovenskom. Vo finále však ide hlavne o to, ako sa s projektom zžijú obyvatelia,“ hovorí Peter Bukov, hlavný analytik TopForex.
Slováci však zavedenie eura vnímajú nejednoznačne. Podľa prieskumu verejnej mienky, realizovaného pre spoločnosť TopForex koncom minulého roka, je zhruba 70 percent Slovákov s eurom spokojných. Zároveň by sa však viac ako polovica respondentov rada vrátila k slovenskej korune. Zvláštne je tiež to, že najviac sú za návrat ku korune mladí ľudia od 18 do 29 rokov a naopak, najviac proti je najstaršia veková skupina nad 61 rokov. Za hlavné výhody eura považujú Slováci cestovanie bez nutnosti zmenenia peňazí a jednoduchú orientáciu v cenách. Za najväčšiu nevýhodu zas makroekonomické a menovo-politické riziká, medzi nimi najmä to, že budú musieť platiť dlhy iných štátov eurozóny.
Carrefour a Tesco idú spájať sily
2. 7. 2018
Francúzsky maloobchodný reťazec Carrefour a jeho britský konkurent Tesco plánujú vytvoriť dlhodobú globálnu alianciu zameranú na nákup tovaru od dodávateľov. Informovali o tom dnes firmy, ktoré sa týmto spôsobom snaží znížiť si náklady.
"Aliancia umožní obom spoločnostiam zlepšiť kvalitu a sortiment produktov, a to pri nižších cenách. To povedie k posilneniu konkurencieschopnosti," uviedli firmy v spoločnom oznámení. "Dohoda tiež obom podnikom umožní posilniť vzťahy s dodávateľmi," dodali. Predpokladá sa, že formálne dohoda o vytvorení aliancie bude dokončená v priebehu dvoch mesiacov. Carrefour je najväčším maloobchodným predajcom v Európe, Tesco má vedúcu pozíciu na britskom trhu. Tesco pôsobí od roku 1996 aj v Českej republike, v súčasnosti tu prevádzkuje okolo 200 obchodov. Carrefour pôsobil v Českej republike od roku 1999, v roku 2005 však odišiel a predal svoje obchody práve Tescu.
USA chce zlepšiť obranu Zeme pred zrážkou s asteroidmi
21. 6. 2018
Americká vláda schválila program zvýšenej ochrany Zeme pred pádom asteroidov, ktoré by mohli zpustošit celé regióny alebo aj kontinenty. Oznámil to v stredu Biely dom. Národná rada pre vedu a technológiu (NSTC), ktorá je vládnym úradom, zverejnila plán zdokonaleného vyhľadávania a sledovanie nebezpečných vesmírnych objektov s možnosťou vychýlenia ich dráhy.
Zemi v súčasnosti nehrozí bezprostredné nebezpečenstvo zrážky s vesmírnym objektom. Katastrofický scenár ale podľa vedcov nemožno vylúčiť. Podľa Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) vedci evidujú 95 percent objektov väčších ako jeden kilometer, ktoré sa pohybujú v blízkosti Zeme. Zvyšných päť percent, rovnako ako menšie, ale aj ničivé objekty, je ale stále neznámou hrozbou. Nový vládny program má zdokonaliť metódy predpovedí, zlepšiť medzinárodnú spoluprácu a preskúmať aj cesty na odvrátenie kolízií. Zaoberať sa má aj zvládnutím okamžitých mimoriadnych situácií. Počíta sa s ročnými výdavkami okolo 150 miliónov dolárov. V roku 2016 NASA zriadila nový úrad pre sledovanie asteroidov a komét, ktoré sa nebezpečne blíži Zemi. Úrad pre koordináciu planetárny obrany (PDCO) koordinuje výskum, ktorému sa NASA systematicky venuje od 70. rokov minulého storočia.
Vojnový veteráni
30. 5. 2018
Účelom novely zákona o vojnových veteránoch je zabezpečiť zlepšenie starostlivosti, zvýšenie kvality života a spoločenskej prestíže vojnových veteránov v súlade s Koncepciou starostlivosti o vojnových veteránov.
Z analýzy stavu starostlivosti o vojnových veteránov vyplynula absencia ubytovacích zariadení pre vojnových veteránov. Penzión má umožniť prístup k dlhodobému, cenovo prijateľnému ubytovaniu pre vojnových veteránov, ktorí majú problém so zabezpečením bývania. Penzión nebude zariadením poskytujúcim sociálne služby.
Pilotný projekt na zriadenie penziónu predpokladá jednorazové náklady vo výške cca 150 000 eur. Predpokladá sa, že uvedené finančné prostriedky budú využité na prebudovanie časti niektorej z ubytovní v rezorte obrany. V prípade, že príjem vojnového veterána, poberateľa výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku nebude postačovať na úhradu ceny za ubytovanie, služby spojené s ubytovaním a úhradu ceny za stravovanie, rozdiel ktorý doplatí ministerstvo, sa odhaduje na sumu maximálne 1 000 eur mesačne, t. j. 12 000 eur za rok. Doplatok 1 000 eur mesačne zo strany ministerstva obrany je kvalifikovaným odhadom doplatku na viac osôb.
Prevádzkovateľom penziónu bude organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva obrany. Do penziónu bude možné prijať vojnového veterána spolu s manželkou (manželom) alebo družkou (druhom). Na posudzovanie žiadostí o prijatie do penziónu si prevádzkovateľ zriadi komisiu, ktorá bude zohľadňovať najmä životnú situáciu vojnového veterána. Na základe zákona bude možné prijať do penziónu aj poberateľov výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku spolu s manželkou (manželom) alebo družkou (druhom) v prípade nenaplnenia ubytovacích kapacít vojnovými veteránmi.
Zákon upravuje podmienky prijatia do penziónu a ukončenia pobytu v penzióne. Podrobnosti týkajúce sa pobytu v penzióne (napr. prijímanie návštev, určenie nočného kľudu, hrubé porušenie povinností) bude určovať prevádzkový poriadok, ktorý vydá prevádzkovateľ penziónu. Písomnú žiadosť o prijatie do penziónu predkladá vojnový veterán prevádzkovateľovi penziónu, jej náležitosti sú uvedené v zákone a jej vzor bude zverejnený na webovom sídle ministerstva obrany. Na konanie o prijatí do penziónu sa nebude vzťahovať správny poriadok.
Penzión vojnovým veteránom poskytne ubytovanie, služby spojené s ubytovaním a môže poskytovať aj stravovanie. V penzióne sa nebude poskytovať ošetrovateľská (opatrovateľská) starostlivosť.