Čo hovoria dostupné dáta o spoľahlivosti áut s rôznymi typmi pohonov?
27. 3. 2024
Elektromobily či autá s konvenčnými spaľovacími motormi? Alebo radšej hybrid, ktorý je akýmsi prienikom oboch svetov? Diskusie o tom, ktorý pohon je lepší, zelenší a lacnejší na prevádzku, neutíchajú. Čistokrvné elektromobily majú (z pohľadu nulového lokálneho spaľovania uhľovodíka) nižší negatívny dopad na životné prostredie. Na druhej strane je obstarávacia cena, kde hovoria tvrdé čísla „zo života“ jasnou rečou: vozidlá so spaľovacím motorom sú stále o desiatky percent lacnejšie.
Protiargumentom zástancov elektromobility je, že sa treba pozerať na celý životný cyklus auta a návratnosť obstarávacej ceny v rokoch. Prevádzka vozidla jazdiaceho na batériu je vraj lacnejšia, čím sa úplne alebo aspoň čiastočne vykompenzuje vyššia prvotná investícia do drahšieho typu pohonu. Odhliadnuc od cien tankovania a nabíjania sa tieto názory opierajú o fakt, že batériové vozidlá obsahujú menej pohyblivých častí, čo znamená menej prvkov náchylných na opotrebenie.
V nasledujúcom článku sa pozrieme na to, ako je to naozaj s prevádzkovými nákladmi u rôznych typov pohonu, čím sa však čiastočne dotkneme aj environmentálnej stránky. Netreba totiž zabúdať na fakt, že uhlíková stopa elektromobilov ich výrobou nekončí. A to bez ohľadu na to, či ich nabíjate „zelenou“ elektrinou. Taktiež sa pozrieme na problematiku poistiek – či už z pohľadu ich výšky, tak aj samotného krytia škodových udalostí...
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Zákon o odpadoch - zmeny
19. 5. 2021
Cieľom novely zákona, ktorá nadobudne účinnosť až 1. 1. 2023, je zrušiť povinnosť zabezpečiť vybavenie zberných vozidiel vážiacim systémom zaradeným do skupiny určených meradiel a spĺňajúcim požiadavky na určené meradlo.
Ten, kto vykonáva zber zmesového odpadu alebo triedený zber komunálnych odpadov z obalov a komunálnych odpadov z neobalových výrobkov v obci, je povinný zabezpečiť vybavenie zberných vozidiel vážiacim systémom zaradeným do skupiny určených meradiel a spĺňajúcim požiadavky na určené meradlo. Ustanovenie sa zruší z nasledujúcich dôvodov:
1. Povinnosť vybavenia zberných vozidiel vážiacim systémom je kontraproduktívna, nakoľko mnohé obce takýto systém nepotrebujú. Všetky zberné vozidlá sú totiž pred vysypaním vážené na certifikovaných váhach v spaľovniach, taktiež na skládkach a v zariadeniach na spracovanie triedeného odpadu. Väčšie obce a mestá preto majú k dispozícii informáciu o tom, koľko komunálneho odpadu bolo vyprodukovaného obyvateľmi obce. Menšie obce sa môžu naďalej dohodnúť na inštalovaní systému dobrovoľne, podobne ako doteraz.
2. Na niektoré staršie typy áut sa zariadenie nedá domontovať. Súčasné vozidlá nie je v mnohých prípadoch z technického hľadiska možné vybaviť vážiacim systémom. Týka sa najmä starších vozidiel, ktoré sú využívané predovšetkým menšími zberovými a zvozovými spoločnosťami.
3. Súčasné opatrenie spôsobí neprimerane vysoké investičné náklady, nakoľko vážiaci systém bude potrebné zabezpečiť aj pre stovky vozidiel, ktoré ho nebudú v praxi vyžívať, keďže túto informáciu by zvozové spoločnosti získavali zbytočne dvakrát: pri zbere aj pri odovzdaní odpadu. Cena jedného vážiaceho zariadenia sa podľa informácií od prevádzkovateľov vozidiel pohybuje od 5-30 tisíc eur.
4. Súčasná úprava by sa premietla do cien za zber komunálneho odpadu, čo bude mať negatívny vplyv nielen na zvozové spoločnosti, výrobcov vyhradených výrobkov, ale aj na obyvateľov. Neprimeranú finančnú záťaž spôsobia predovšetkým menším zberovým spoločnostiam vo vlastníctve miest a obcí (napríklad technické služby).
5. Povinnosť vážiaceho systému, ktorú tento návrh ruší, vykazuje znaky klientelisticky motivovanej regulácie, ktorá vnucuje nákup zariadení aj pre tých, ktorí ho nepotrebujú.
6. Vážiaci systém namontovaný na vozidlách je užitočný napríklad v prípadoch, kedy vozidlo nakladá v rámci jedného zvozu odpad z viacerých obcí. K tomu však postačuje namontovanie váhy na dobrovoľnej báze, podobne ako je to v iných krajinách EÚ.
7. Viacero systémov v menších obciach využíva sofistikovanejšie a ekologickejšie riešenia než je váženie, napríklad čipovanie nádob, či elektronická indentifikácia naplnenosti nádob. Údaje o hmotnosti vyzbieraného odpadu z jednotlivých nádob sú nadbytočné, pokiaľ obec eviduje objem vyzbieraných nádob (viaceré súčasné elektronické evidenčné systémy). Povinné váženie nádob je pre nich technologickým krokom späť.
8. Predkladatelia nemajú vedomie o tom, že by povinnosť vážiaceho systému bola zavedená v iných krajinách.
9. K nevýhodám vážiaceho systému na vozidlách treba pripočítať negatívne environmentálne externality, najmä zníženie úžitkovej hmotnosti vozidla a pomalší prejazd obcou. Vyklápanie odpadu bude s vážiacim systémom automatické, nie ručné, pričom spomalenie oproti ručnému vyklápaniu je významné. Vzrastú teda aj náklady na výsyp nádob a ekologická záťaž zvýšením počtu prejazdov a spotreby palív. Vážiaci systém je citlivým zariadením, ktoré sa v praxi často poškodzuje, najmä pri jazde na skládke či pri preťažení nadstavby. Systém je nevhodný pre použitie na svahových terénoch, napríklad v horských a podhorských oblastiach.
K
Upomínacie konanie po novom
19. 5. 2021
Platná a účinná právna úprava v zákone č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov a v zákone č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov obsahuje povinnosť vecne odôvodniť odpor proti platobnému rozkazu.
Ak žalovaný uplatnený nárok spochybňuje, musí sa podľa súčasnej právnej úpravy brániť podaním odporu s vecným odôvodnením. Vecné odôvodnenie odporu spočíva predovšetkým v uvedení argumentov, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok, v pripojení listín na ktoré sa odvoláva a označení dôkazov, ktorými sa majú preukázať tvrdenia žalovaného. Pokiaľ odpor nie je vecne odôvodnený, súd v súvislosti s absenciou vecného odôvodnenia nevyzýva žalovaného na doplnenie, resp. opravu odporu. Požiadavka vecného odôvodnenia odporu môže spôsobovať pre spotrebiteľov ťažkosti (napríklad potreba v relatívne krátkom čase vyhľadať právnu pomoc). Môže nastať prípad, kedy si spotrebiteľ vyhotoví odpor na základe svojich osobných znalostí práva, v dôsledku čoho môže byť odpor súdom odmietnutý ako nedostatočne odôvodnený, čo môže znamenať automatickú prehru v spore, nakoľko platobný rozkaz, ktorý súd odmietol má účinky právoplatného rozsudku (je exekučným titulom).
Cieľom novely zákona je od 1. 7. 2021 tak prehodnotenie právnej úpravy upomínacieho konania podľa zákona o upomínacom konaní a konania o platobnom rozkaze podľa Civilného sporového poriadku v súvislosti s povinnosťou súdu prihliadať na postavenie žalovaného ako spotrebiteľa pri vecnom odôvodnení odporu a v dôsledku uvedeného posudzovať vecné odôvodnenie odporu miernejšie. Súd posudzuje vecné odôvodnenie odporu miernejšie vo vzťahu k odmietnutiu odporu.
Vzhľadom na skutočnosť, že upomínacie konanie a konanie o platobnom rozkaze podľa Civilného sporového poriadku sú skrátené konania, v ktorých rozhodnutie vydáva predovšetkým vyšší súdny úradník, novelou zákona sa má zároveň zabezpečiť posúdenie a právny názor sudcu vo veciach, v ktorých sa predpokladá posúdenie spotrebiteľskej zmluvy alebo zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou s ohľadom na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré ešte neboli posudzované v už právoplatne skončenom konaní.
Právnou úpravou sa má zabezpečiť kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré doposiaľ neboli posudzované v súdnom konaní sudcom, tak aby sa zabránilo ich súvislému uplatňovaniu a zároveň sa má zlepšiť prístup k spravodlivosti pre spotrebiteľov.
K
Sociálne služby po novom
17. 5. 2021
Základný cieľ novely zákona o sociálnych službách je od 1. 7. 2021 zlepšenie postavenia prijímateľov sociálnych služieb, ktorým sa poskytuje pobytová forma sociálnej služby.
Ide napríklad o osoby, ktoré majú ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav alebo osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek (seniori). Zákon má posilniť ochranu základných ľudských práv týchto tzv. “zraniteľných osôb“. Na dosiahnutie základného cieľa sa preto v zákone č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách zavádzajú tieto zmeny:
- konštituuje sa základné právo prijímateľa sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb určiť si dôverníka, ktorému musí poskytovateľ služieb oznamovať významné právne udalosti,
- zamedzuje sa konfliktu záujmov tým, že sa zakazuje, aby poskytovateľ sociálnej služby alebo zamestnanec poskytovateľa sa stal opatrovníkom dospelej osoby (prijímateľa sociálnej služby),
- zvyšuje sa kontrola nad použitím telesného a netelesného obmedzenia prijímateľa sociálnej služby zasielaním zápisu každého obmedzenia dôverníkovi,
- zvyšuje sa kontrola nad zákonnosťou výpovede zmluvy o poskytovaní sociálnej služby zo strany poskytovateľa sociálnej služby (pobytová forma sociálnej služby) a zamedzuje sa zneužitím vágne formulovaného výpovedného dôvodu,
- terminologicky sa upresňuje pojem dohľadu pri poskytovaní sociálnej služby.
K
Veľký deň pre Mochovce: Tretí blok dostal povolenie na spustenie
14. 5. 2021
Úrad jadrového dozoru dnes vydal povolenie na uvádzanie 3. bloku Mochoviec do prevádzky. Ide o dôležitý míľnik, ktorý znamená, že veľký projekt, ktorý mal byť vo finále ešte v roku 2012, by sa mohol sprevádzkovať tento rok.
Palivové kazety, dovezené z dvetisíc kilometrov vzdialenej výrobne v ruskom Elektrostali, sú už pripravené v areáli atómovej elektrárne Mochovce. Oživeniu reaktora však predchádza administratívny proces, ktorý úrad spustil v januári. Zverejnil vtedy na svojom webe návrh na rozhodnutie o zavážaní paliva, ktorý mohla následne verejnosť do 22. februára pripomienkovať. Právo vzniesť námietky môžu samosprávy, neziskové či vládne organizácie, slovenské aj zahraničné orgány či bežní občania. Celkovo má právo na odvolanie 84 účastníkov konania. V prvej fáze tak urobili dvaja, rakúski aktivisti Global 2000 a česká firma MBL, ktorá údajne nedostala za svoju prácu zaplatené.
V