Radšej byť bohatým ako hlúpym.

Dnes je toľko informácií o všetkom, že už ničomu nerozumieme.

Väčšina správ sa postupne zhoršuje.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Na počiatku som bol Nič, ale teraz som poslancom!

Chyba je matkou, otcom, synom i dcérou pokroku.

Na počiatku bola chvíľková nepozornosť a ona bola odrazu bola odrazu v tom.

Človek ešte nevynašiel nič, čo by sa skôr či neskôr nepokazilo.

Keď sa vám vidí, že najhoršie máte už za sebou, ste obrátený na opačnú stranu.

Kto čaká, ten sa dočká (ale to je bez záruky).