To, že ide o život, človek pozná vždy až vtedy, keď už je neskoro.

Nikdy v živote nie je natoľko zle, aby nemohlo byť ešte horšie.

Zákruta na ceste ešte vždy neznamená koniec cesty. Ibaže by ste to nezvládli.

Šéf vám vždy bez problémov uzná, že mýliť sa je ľudské, ale nikdy vám neodpustí.

Chráňte si svoju pozíciu - ako prvého vyhoďte toho, kto najrýchlejšie postupuje. Ak ho nemôžete vyhodiť, aspoň ho ohovorte pred šéfom.

Kľúčové rozhodnutia sú síce formálne posudzované z hľadiska prínosu pre firmu, ale prijímané sú s ohľadom na prínos pre tých, ktorí ich prijali.

Tak ako vlna, ktorá sa preliala pomimo, sa znova nevráti, ani hodina, ktorá sa minula.

Na tej istej lúke vôl hľadá trávu, pes zajaca a bocian jaštericu.

Moc sa dá skôr udržať rozvážnymi ako prísnymi rozhodnutiami.

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.