Murphy radí
Veci sa kazia
Čo majú spoločné ojazdené auto a vlastná manželka? Oboje spoľahlivo slúži, ale v spoločnosti sa s tým človek radšej nechváli...
Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.
Hlavný rozdiel medzi človekom a strojom je v tom, že dobre namazaný stroj nerobí taký hluk.
(Murphyho zrnká II)
Život je žart...
Na policajnej stanici píše policajt zápisnicu o prepadnutí. „Mohli by ste mi povedať, ako ten útočník vyzeral?“ pýta sa policajt. „Samozrejme,“ odvetí muž. „Práve som mu to hovoril, keď ma začal mlátiť.“
Vždy si požičaj peniaze od pesimistu, pretože ten nikdy nečaká, že mu ich niekedy vrátiš.
Absolútny Škót je ten, kto pri ceste vlakom odloží do puzdra okuliare, ak za oknom práve nie je pekná krajina.
(Myšlienky bez cla)
Ako si komplikovať život - II. večer
Keď sa veci nedaria, každá snaha o ich zlepšenie vedie len k horšiemu.
Ak máme po dlhšiu dobu rovno pred očami nejaké ľahšie riešenie, určite si ho nevšimneme.
Ak je za jednu chybu zodpovedných viacero ľudí, znamená to, nikto nie je zodpovedný.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Všeobecné ustanovenia
Veci sa pokazia rýchlosťou blesku, náprava trvá večnosť.
Človek musí vždy robiť viac vecí naraz a vždy sa najskôr pustí do takej, ktorá sa potom ukáže byť plne zbytočnou.
Skazené veci vyzerajú vždy lepšie, ako tie neskazené.
(Murphyho zákonník)
Deti naše poklady
Móric sa vráti zo školy a chváli sa matke, že bude hrať divadlo. A akú úlohu ti pridelili? - pýta sa matka. – Budem manželom, hovorí hrdo Móric. Matke sa to však vôbec nepáči a prikazuje Móricovi: - Zajtra povedz učiteľke, aby ti dala úlohu, kde budeš aj hovoriť!
Katechéta na hodine náboženstva vysvetľuje deťom, že Boh je prítomný všade. Tu sa prihlási Móric: A naozaj všade? Áno všade – prízvukuje katechéta. Aj v našej pivnici? Pochopiteľne, že aj tam. Tak to klamete, my pivnicu totiž nemáme!
Prvú polovicu nášho života nás ruinujú naši rodičia, druhú naše deti. (Darrow)
(Zrnká úsmevu)