Život má aj svoje dobré stránky – len sa k nim dá ťažko prelistovať.

Ten, čo nič nerobí, nič nepokazí. A to je dôvod na odmenu.

Keď sa šťastie unaví, sadne si aj na somára. Ale nie je radno sa na to spoliehať. Ukazuje sa, že šťastie má svinsky dobrú kondíciu.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Pes dvoch dvorov zdochne hladom.

Cudzie nežiadaj a svoje neopusť.

Môj dom – môj hrad. Stavebený podnikateľ Diogenes pri kolaudácii jeho novej rezidencie v Sudovej doline.

Nič nie je natoľko pokazené, aby sa to nedalo ešte pokaziť, takže zhoršovanie vecí nie je v konečnom dôsledku ničím ohraničené.

Najvýhodnejšia príležitosť prichádza vždy v najnevhodnejšej chvíli.

Fakty, ktoré prinesú želaný výsledok, je povolené použiť bez ohľadu na ich pravdivosť.