Cestný zákon
2. 4. 2024
Účelom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), je rozšíriť dozornú (kontrolnú) právomoc ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie na cestách I. až III. triedy a miestnych cestách.
Súčasná právna úprava neposkytuje ministerstvu náležité kompetencie v prípadoch, ak nežiaducimi opatreniami orgánov miestnej štátnej správy či obcí dôjde k ohrozeniu verejného záujmu na zabezpečení plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky. Po novom by malo ministerstvo uložiť pokutu do 33 190 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie podľa osobitných predpisov, ak neplní opatrenie uložené ministerstvom na základe ním vykonaného štátneho odborného dozoru podľa § 3c ods. 2. Ak by uloženie pokuty neviedlo k náprave v lehote 60 dní odo dňa nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia o uložení pokuty, ministerstvo bude môcť uložiť pokutu opakovane až do výšky trojnásobku hornej hranice pokuty, a to až do splnenia opatrenia. Odvolanie proti rozhodnutiu o uložení pokuty nebude mať odkladný účinok. Proti rozhodnutiu o uložení opakovanej pokuty sa nebude možné odvolať.
K
Po diaľniciach sa môže predražiť aj výstavba železníc
11. 5. 2017
Problém je, že oba úseky plánujú vytendrovať v podstate v rovnakom čase.
Keď takto nedávno postupovala Národná diaľničná spoločnosť (NDS), výsledkom boli oveľa vyššie ceny za výstavbu. Víťazom dokonca priznali viac peňazí, než sa predpokladalo v štátnej expertíze, čo sa doposiaľ stalo len výnimočne.
Železnice SR, ktoré majú spomedzi troch existujúcich železničných spoločností na starosti prevádzku tratí, vyhlasujú, že predraženia výstavby sa netreba obávať.
Železnice tvrdia, že súťaže sa musia začať v približne rovnakom období.
Obe stavby sú financované z európskych peňazí a tie treba vyčerpať do roku 2020.
Verejné obstarávanie na oba projekty železnice vyhlásia do konca januára budúceho roka.
Problém je, že oba úseky plánujú vytendrovať v podstate v rovnakom čase.
Keď takto nedávno postupovala Národná diaľničná spoločnosť (NDS), výsledkom boli oveľa vyššie ceny za výstavbu. Víťazom dokonca priznali viac peňazí, než sa predpokladalo v štátnej expertíze, čo sa doposiaľ stalo len výnimočne.
Železnice SR, ktoré majú spomedzi troch existujúcich železničných spoločností na starosti prevádzku tratí, vyhlasujú, že predraženia výstavby sa netreba obávať.
Železnice tvrdia, že súťaže sa musia začať v približne rovnakom období.
Obe stavby sú financované z európskych peňazí a tie treba vyčerpať do roku 2020.
Verejné obstarávanie na oba projekty železnice vyhlásia do konca januára budúceho roka.
J&T postaví v centre Bratislavy prvý mrakodrap na Slovensku
2. 5. 2017
Developer polyfunkčného komplexu Eurovea2, J&T Real Estate, pokračuje v procese prípravy projektu. Komplex je rozdelený na niekoľko stavieb tak, aby pokračoval v plynulom prepojení s historickým centrom Bratislavy. Jeho súčasťou má byť prvý mrakodrap na Slovensku.
Nová výstavba je zo severu ohraničená Pribinovou ulicou, z východu Mostom Apollo, zo západu už existujúcim komplexom Eurovea a z juhu riekou Dunaj. Aktuálne prebieha posudzovanie vplyvu stavby na životné prostredie, uvádza oficiálny portál developera. Komplex Eurovea2 bude pozostávať zo šiestich stavieb, pribudne rozšírené nákupné centrum, podzemná garáž, bytový dom, dve administratívne budovy a obytná veža.
Developer sľubuje, že Bratislavčania sa môžu tešiť na rozšírenie promenády pri Dunaji a tiež na športové zóny, obchody či pracovné príležitosti. Súčasťou druhej etapy má byť aj vežiak so 46 nadzemnými poschodiami. Týždenník Trend uviedol, že s výškou 160 metrov pôjde o prvý mrakodrap (teda budovu vyššiu ako 150 metrov) na Slovensku.
Investor tvrdí, že komplex bude vhodne napojený do siete hromadnej dopravy, že pribudnú cyklochodníky a že navrhované prepojenie električkových tratí od Šafárikovho námestia cez Pribinovu a Košickú do Ružinova odbremení súčasnú dopravnú situáciu.
zdroj: hnonline.sk
Svet vo veľkom zbrojí
24. 4. 2017
Vojenské výdavky sa vlani zvýšili v globálnom meradle už druhý rok po sebe, pričom takáto situácia nastala prvýkrát od roku 2011. V prepočte dosiahli približne 1,686 bilióna dolárov (1,572 bilióna eur), čo predstavuje nárast o 0,4 percenta oproti roku 2015, vyplýva podľa agentúry DPA z dnes zverejnenej správy renomovaného Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI).
Vojenské výdavky však vykazujú značné regionálne rozdiely: zatiaľ čo ich rast bol zaznamenaný v Ázii, Oceánii, strednej a východnej Európe a severnej Afrike, klesajúci trend majú v Strednej a Južnej Amerike, v karibskej oblasti, na Blízkom východe a v subsaharskej Afrike. Jednoznačným lídrom rebríčka sú stále USA, ktoré vlani minuli na armádu celkom 611 miliárd dolárov (nárast o 1,7 percenta). Druhé miesto obsadila Čína s výdavkami vo výške 215 miliárd dolárov (nárast o 5,4 percenta), tretie je Rusko so sumou 69,2 miliardy dolárov (nárast o 5,9 percenta). Saudská Arábia, ktorá bola v roku 2015 na tretej priečke mieste, skončila tentoraz štvrtá. Napriek tomu, že táto krajina je zapojená do viacerých regionálnych konfliktov, jej vojenské výdavky klesli podľa SIPRI o 30 percent na 63,7 miliardy dolárov. Inštitút to pripisuje poklesu príjmov z predaja ropy. Naopak India zvýšila svoje výdavky o 8,5 percenta na 55,9 miliardy dolárov čo ju posunulo na piate miesto pred Francúzsko a Veľkú Britániu.
zdroj: hnonline.sk
Tesco dopláca za 235-miliónovú pokutu
12. 4. 2017
Britský maloobchodný reťazec Tesco zaznamenal v obchodnom roku 2016/17 pokles zisku, ale menší, ako mu predpovedali analytici. Dôvodom nižšieho zisku bola pokuta za účtovný škandál z roku 2014. Tesco sa priznalo, že si v 1. polroku 2014/15 výrazne nadhodnotilo svoje zisky.
Prevádzkový zisk Tesca bez započítania jednorazových položiek sa za 12 mesiacov do konca februára 2017 zvýšil o 30 percent na 1,28 miliardy libier (1,5 miliardy eur) z 944 miliónov GBP v predchádzajúcom roku 2015/16. Výsledok prekonal odhady analytikov, ktorí Tescu predpovedali zisk 1,26 miliardy GBP. Ale po odpočítaní jednorazových položiek, vrátane pokuty vo výške 235 miliónov GBP, zisk reťazca pred zdanením za celý uplynulý finančný rok klesol o 39 percent na 145 miliónov GBP z 202 miliónov GBP rok predtým. Spoločnosť ďalej uviedla, že jej tržby za celý obchodný rok vzrástli o 1 percento a v poslednom 4. kvartáli sa zvýšili o 0,7 percenta. Generálny riaditeľ Dave Lewis verí, že aj v novom finančnom roku budú tržby rásť a reťazec dosiahne dobré výsledky. Lewis chce, aby Tesco do roku 2020 vykázalo prevádzkový zisk 3,5 až 4 pence z každej libry, ktorú zákazníci minú v jeho obchodoch. Tržby spoločnosti rastú už päť kvartálov v rade a prevádzkové náklady v rámci reštrukturalizácie stlačil o 1,5 miliardy GBP.
zdroj: hnonline.sk