Cestný zákon
2. 4. 2024
Účelom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), je rozšíriť dozornú (kontrolnú) právomoc ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie na cestách I. až III. triedy a miestnych cestách.
Súčasná právna úprava neposkytuje ministerstvu náležité kompetencie v prípadoch, ak nežiaducimi opatreniami orgánov miestnej štátnej správy či obcí dôjde k ohrozeniu verejného záujmu na zabezpečení plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky. Po novom by malo ministerstvo uložiť pokutu do 33 190 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie podľa osobitných predpisov, ak neplní opatrenie uložené ministerstvom na základe ním vykonaného štátneho odborného dozoru podľa § 3c ods. 2. Ak by uloženie pokuty neviedlo k náprave v lehote 60 dní odo dňa nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia o uložení pokuty, ministerstvo bude môcť uložiť pokutu opakovane až do výšky trojnásobku hornej hranice pokuty, a to až do splnenia opatrenia. Odvolanie proti rozhodnutiu o uložení pokuty nebude mať odkladný účinok. Proti rozhodnutiu o uložení opakovanej pokuty sa nebude možné odvolať.
K
E-shopy pod tlakom: objednávok je priveľa, niektoré služby nefungujú
19. 2. 2021
Spoločnosť Ikea už niekoľko dní čelí nárastu nových objednávok. Síce navyšuje kapacity, no dopyt prekračuje dennú hranicu možného počtu vybavených zákaziek.
Stačí pár jednoduchých klikov a tovar je na ceste. Či už ide o vybavenie do kuchyne, nové police do obývačky alebo náhradu za pokazenú kancelársku stoličku. Klienti si už zrejme zvykli, že švédsky nábytkársky gigant Ikea im dokáže vyhovieť takmer vo všetkom. Mnohých z nich preto počas uplynulých dní prekvapil oznam, ktorý ich čakal v e-shope spoločnosti pri vytváraní zákazky. „Mrzí nás to, ale objednávku momentálne nedokážeme doručiť z kapacitných dôvodov na vašu adresu. Opakujte požiadavku neskôr,“ oznamuje firma pri výbere spôsobu dopravy.
V
Životné prostredie
16. 2. 2021
Novelou zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ide o novelizáciu dvoch zákonov v oblasti starostlivosti o životné prostredie v nadväznosti na mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19.
Cieľom zákona je prijatie mimoriadnych opatrení, ktoré umožnia, aby mohlo Ministerstvo životného prostredia SR na základe stanoviska povoľujúceho orgánu (SIŽP alebo okresný úrad) poveriť existujúce zariadenie, ktoré je vyplývajúc z jeho technologických a technických možností schopné spracovať nebezpečný odpad z testovania, aby prijalo a zhodnotilo tento odpad, aj keď je to nad rámec platného povolenia. Ide predovšetkým o väčšie prevádzky, spravidla zariadenia na spaľovanie alebo spoluspaľovanie odpadov, ktoré používajú najlepšie dostupné technológie a kde je zaručené nakladanie s týmito nebezpečnými odpadmi v súlade s relevantnými právnymi predpismi a zároveň dosahovanie ustanovených limitov vo vzťahu k ochrane ovzdušia. Takéto poverenie je možné vydať po zodpovednom a dostatočnom zvážení a posúdení relevantných skutočností, a to najmä vo vzťahu k množstvu odpadu vznikajúcemu na jednotlivých odberových miestach, ktorých počet by mal narastať vyplývajúc z opatrení celoplošného testovania obyvateľstva a existujúcich kapacít na spracovanie tohto odpadu.
Týmto opatrením sa umožní odberovým miestam vrátane mobilných odberových miest odovzdať nebezpečný odpad z testovania priamo poverenému zariadeniu na nakladanie odpadov, príp. oprávnenej osobe, ktorá zabezpečí prepravu do takého zariadenia.
MŽP SR sa ustanoví kompetencia poveriť prevádzkovateľa zhodnotením zdravotníckeho odpadu, vytvoreného v čase trvania pandémie. V rámci poverenia MŽP SR špecifikuje podmienky pre každú prevádzku, ako napríklad percentuálny nárast kapacity zariadenia, špecifikácia katalógového čísla odpadu, ktorého sa poverenie bude týkať, čas platnosti poverenia, ktorý nesmie prekročiť trvanie pandémie, maximálne 6 mesiacov, nevyhnutné prevádzkové podmienky, ktoré musia byť dodržané, ak sa líšia od podmienok určených v platnom povolení, alebo súhlase prevádzky.
Pre vydanie poverenia bude potrebné vyjadrenie príslušného povoľujúceho orgánu, ktorým je okresný úrad alebo Slovenská inšpekcia životného prostredia. Poverená prevádzka musí splniť všetky požiadavky na ochranu životného prostredia v zmysle príslušných právnych predpisov na vykonávanie požadovanej činnosti.
K
Sudcovia a prísediaci
16. 2. 2021
Novelou zákona sa dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Práva úprava v § 27b ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich umožňovala, aby členom hodnotiacej komisie bol aj sudca, ktorý sa vzdal funkcie sudcu alebo ktorému zanikla funkcia sudcu z dôvodu dosiahnutia veku 67 rokov. Opomínala sa však kategória sudcov, ktorí boli odvolaní z funkcie sudcu z dôvodu dosiahnutia veku 65 rokov, ktorí mohli byť rovnako prínosní pre fungovanie hodnotiacich komisií, ktorých činnosť je potrebné zabezpečiť pre riadne fungovanie súdov, či už pri obsadzovaní voľných miest sudcov, v disciplinárnom konaní alebo pri pravidelnom hodnotení sudcov. Z dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona o reforme súdnictva je zrejmé, že zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť stav, kedy sa na účely kreovania hodnotiacich komisií mienili využiť aj kapacity sudcov, ktorí boli odvolaní z funkcie z dôvodu dosiahnutia veku 65 rokov. Novelou zákona sa tak napĺňa zámer v čo najširšej miere využiť kapacity emeritných sudcov v rámci hodnotiacich komisií.
Okrem toho, z platnej úpravy nebolo jednoznačne zrejmé, akým spôsobom a na akom súde má byť ukotvený člen hodnotiacej komisie, ktorému zanikla funkcia sudcu, čo vytváralo nepriaznivú situáciu pre tých emeritných sudcov, ktorí boli zvolení do hodnotiacich komisií. Preto sa táto otázka upravila výslovným spôsobom.
K
Horšie než odchod z EÚ. Za nezávislosť Škótsko tvrdo zaplatí
8. 2. 2021
Možné opustenie Spojeného kráľovstva sa v Škótsku stáva, najmä kvôli brexitu, horúcou témou. Tamojšia vláda verí, že odtrhnutie od Británie a opätovné vstúpenie do EÚ povedie k zbohatnutiu krajiny.
Podľa ekonómov z univerzity London School of Economics však hrozí pravý opak. Nezávislosť by škótsku ekonomiku stála dvakrát až trikrát toľko čo odchod z Únie, hovoria.
Podľa štúdie, ktorú vydala prestížna univerzita London School of Economics (LSE) a hongkonská univerzita City University, by škótska ekonomika po vyhlásení nezávislosti každým rokom schudobnela o jedenásť až 15,4 miliárd libier ročne. Negatívne dopady by trvali desaťročia, uvádzajú autori.
Kým prekážky obchodu súvisiace s brexitom znížia príjem Škótska na obyvateľa o dve percentá, nezávislosť by tento príjem ďalej znížila o 4,5 až 6,7 percenta, a to aj v prípade, že by Škótsko zostalo na spoločnom trhu so zvyškom Veľkej Británie, uvádza štúdia. Ani opätovné pripojenie k EÚ by podľa nej neviedlo k zásadnému zníženiu vplyvu.
V