Najväčšou tragédiou je vydať sa z lásky a potom zistiť, že dotyčný nemá peniaze.

Včera platilo, že poriadny muž nerobí nič polovičato - dnes nestačí, ani keď to robí naplno!

Aj keď naraz privediete deväť žien do iného stavu, aj tak sa po mesiaci nestanete šťastným otcom. Zato pokus to môže byť zaujímavý.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Ani absolútna hlúposť neprinesie automaticky absolútne šťastie.

Hlúposť je dedičná, môžete ohlúpnuť z vlastných detí.

Hlúposť je ako rakovina - dá sa liečiť len v samom zárodku.

Hlúposť sa nedá eliminovať peniazmi, vzdelaním alebo zákonom.

To, že hlúpy má šťastie, ešte nezaručuje, že keď naňho vsadíte, budete mať šťastie.

Je lepšie byť bohatým než hlúpym.