Murphy radí
Život treba žiť
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Aké je smutné utešovať sa myšlienkou, že iní sú na tom horšie (Wilde)
(Zrnká úsmevu)
Nebo je v nebi
A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“
O Bohu je známe, že je všemohúci a vševediaci. Napriek tomu sa nikdy nemieša do obchodov, ktoré robia medzi sebou smrteľníci. Zlé jazyky tvrdia, že preto, lebo raz sa už popálil.
Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)
(Zrnká úsmevu)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Kým sa dvaja bijú, tretí si privlastňuje plody ich práce.
Čím je vo väčšom bezpečí ten, kto radí, tým jeho rada za menej stojí.
Sila, ktorú nemáme pod kontrolou, začne v prvom rade pôsobiť proti nám.
(Murphyho zákony v bájkach)
O podnikaní a vede - VII. večer
Ak máš iba kladivo, vo všetkom vidíš klinec.
Stavbári svojim zákazníkom môžu odporučiť, aby si pod krivé múry domov vysadili popínavé rastliny, chyby lekárov však končia v hrobe.
Ak veľa administruje konkurent, znamená to zisk, ak veľa administrujeme my, znamená to stratu.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Typy ľudí - VI. večer
Kto nevie ani učiť ani šéfovať, ten vymýšľa predpisy.
Odkladanie vylučuje nudu. Ten, kto všetko odkladá, nemá nikdy pocit, že nemá čo robiť.
Kto nevie a chce sa učiť, ten sa aj učí.
(Murphyho zákony po poslednej novele)