Časový rámec pre implementáciu reformy súdnej mapy
16. 11. 2022
Je potrebné vytvoriť dostatočný časový rámec pre implementáciu reformy súdnej mapy. Tomu zodpovedá základný cieľ novely zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, ktorým je posun termínu účinnosti reformy súdnej mapy z 1. januára 2023 na 1. júna 2023.
Novelou zákona dochádza ku korekcii schválenej právnej úpravy, pričom zmeny sa zameriavajú na vytvorenie lepších predpokladov pre funkčnosť súdov dotknutých reformou súdnej mapy z hľadiska ich personálneho obsadenia (najmä vo vzťahu k správnym súdom), a súčasne sa zavádzajú úpravy, ktorými sa koriguje nedostatočná úprava spojená napríklad s procedúrou tvorby prvých rozvrhov prác, ktorými sa budú zohľadňovať implikácie spojené so samotnou reformou.
Opatrenia sú dostatočnou zárukou pre úspešnú implementáciu reformy súdnej mapy k termínu 1. júna 2023. Bez ich schválenia reálne hrozilo, že súdna sústava nebude adekvátne pripravená zvládnuť dopady reformy súdnej mapy, čo by negatívne ovplyvnilo ústavné práva účastníkov konania, najmä právo na súdnu ochranu a právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Treba si uvedomiť, že justícia, tak ako akékoľvek iná zložka štátnej moci, plní službu občanom našej krajiny. Občania majú legitímne očakávania, že štát je spôsobilý poskytovať očakávané služby na takej úrovni, ktorá umožňuje reálnu ochranu práv a vymáhanie plnenia právnych povinností. Je preto úlohou štátu robiť všetko preto, aby právomoci štátnych orgánov boli vykonávané efektívne. Tomu je nepochybne podriadená aj reforma súdnej mapy, pretože jej cieľom je poskytnúť kvalitnejšie služby v oblasti súdnej ochrany efektívnejším využitím ľudského potenciálu súdnictva aj optimálnym nastavením sústavy súdov a dôslednej špecializácie súdov a sudcov. Ako každá systémová reforma, tak aj reforma súdnej mapy, prináša efekty v dlhšom časovom horizonte. Je prirodzené, že v rámci nábehovej fázy nie je možné vylúčiť dočasné komplikácie rôzneho charakteru. Je však legitímne, aby potenciál ich vzniku bolo minimalizovaný. A presne tomu cieľu je podriadená novela zákona, pri koncipovaní ktorej sa rešpektovali východiská reformy súdnej mapy a jej ciele, ktoré sa v konečnom dôsledku stali súčasťou Plánu obnovy a odolnosti.
K
Správcovia bytových domov
28. 10. 2015
Nový zákon o správcoch bytových domov bol už schválený.
Hlavným zámerom legislatívnej úpravy je skvalitnenie správy bytového fondu, najmä prevádzky, koncepčnej údržby, plánovania obnovy a predĺženie životnosti bytových domov prostredníctvom zavedenia minimálnych požiadaviek pre výkon činnosti správcov.
Jednou z podmienok zabezpečenia profesionalizácie v oblasti správy bytových domov je odborná spôsobilosť správcov. Odborná spôsobilosť sa nadobúda absolvovaním ďalšieho odborného vzdelávania, ktorého obsah bude ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Zároveň sa vytvára verejne dostupný zoznam správcov.
Správa bytových domov je v súčasnosti upravená najmä v zákone Národnej rady Slovenskej republiky o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Pre zdôraznenie funkcie spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako samosprávy vlastného majetku všetkými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov sa dopĺňa podmienka vlastníctva, resp. spoluvlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v danom bytovom dome pre predsedu spoločenstva.
Notári a notárska činnosť
28. 10. 2015
Na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013 bola schválená novela zákona o notároch a notárskej činnosti.
Hlavným zámerom je zabezpečenie riadnej aplikácie Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve v praxi, ako i riešenie aktuálnych aplikačných problémov a precizovanie právnej úpravy.
Nariadenie zavádza do právnych poriadkov niekoľko nových inštitútov súvisiacich s konaniami, ktoré prebehli alebo prebiehajú v inom členskom štáte alebo na účely konania, ktoré sa má v inom členskom štáte začať. Ide najmä o vyhlásenie o odmietnutí alebo prijatí dedičstva, odkazu alebo povinného dedičského podielu alebo vyhlásenie, ktorého cieľom je obmedziť zodpovednosť dotknutej osoby v súvislosti s dlhmi patriacimi do dedičstva, voľba práva, adaptácia – premena práva a európske osvedčenie o dedičstve.
Štátný fond rozvoja bývania
28. 10. 2015
Koncepcia štátnej bytovej politiky do roku 2020 schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 13 zo dňa 7. 1. 2015, ako východiskový dokument pre oblasť bývania do roku 2020, stanovila základné pôsobnosti štátu v oblasti rozvoja bývania.
Vyjadruje komplexné ciele štátu pre oblasť bytovej politiky, definuje nástroje na ich dosiahnutie, ako aj formuluje zodpovednosť občanov, štátu, obcí, vyšších územných celkov a súkromného sektora pri zabezpečovaní bývania. Štátny fond rozvoja bývania patrí k významným nástrojom podpory rozvoja bývania. Prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania štát dlhodobo podporuje financovanie priorít, ktoré sú premietnuté v štátnej bytovej politike pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. V súčasnosti jeho podpora smeruje predovšetkým do oblasti podpory obstarávania nájomných bytov a do obnovy bytových budov. Záujem o tento nástroj je dôkazom, že aj pri existujúcich nastavených podmienkach patrí k významným prvkom zvyšovania kvality a dostupnosti bývania pre široký okruh žiadateľov. Svedčí o tom vyšší počet žiadostí o poskytnutie podpory ako sú možnosti rozpočtu Štátneho fondu rozvoja bývania.
Vyvlastňovanie pozemkov a staveb
28. 10. 2015
Cieľom zmenenej právnej úpravy je zakotviť právnu reguláciu vyvlastnenia v samostatnej zákonnej úprave.
Novela zákona upravuje problematiku vyvlastnenia z hmotnoprávneho hľadiska, ako aj z hľadiska procesného. Podmienky odňatia alebo obmedzenia vlastníckeho práva vyvlastnením sú formulované v súlade s Listinou základných práv a slobôd a Ústavou SR, a to z hľadiska preukázania verejného záujmu na vyvlastnení, účelu, rozsahu a obsahu vyvlastnenia, ako aj z hľadiska podmienok na poskytnutie primeranej náhrady za vyvlastnenie. Účel vyvlastnenia je viazaný na osobitné zákony z dôvodu, že účel vyvlastnenia vo verejnom záujme ako aj ďalšie hmotnoprávne podmienky vyvlastnenia, sú zakotvené v jednotlivých osobitných zákonoch, ktoré komplexne upravujú problematiku osobitných druhov stavieb vrátane vyvlastnenia na konkrétne účely, ktoré tvoria predmet ich úpravy (napr. cesty, železnice, letiská, banské stavby a dobývacie priestory, stavby pre obranu štátu, vodné stavby, protipovodňové úpravy a pod.). Konkrétnejšie sú prepracované práva tretích osôb.