Bratislava míňala cez pandémiu menej ako Praha
15. 10. 2021
Počas pandémie začalo viac ľudí riešiť otázku, či dokážu peniaze využiť aj lepšie. K tomu sa pridali tiež opatrenia, ktoré ľudí zatvorili doma a obmedzili veľké nákupy. Potvrdzujú to aj výsledky prieskumu spoločností MN Force a Datamar International, ktoré sledovali celkové výdavky domácností v Bratislave a Prahe.
Cez prvú vlnu koronakrízy výdavky u nás v apríli 2020 klesli až v 41 percentách domácností. Následne prišlo leto, epidemická situácia sa uvoľnila a až do novembra sa toto číslo znížilo na približne 30 percent.
„Potom v zime a na jar tohto roka to bolo najsilnejšie, keď štyri mesiace za sebou opäť vyše 40 percent spotrebiteľov obmedzilo svoje výdavky,“ tvrdí výkonný riaditeľ Datamaru Kamil Švéda. Výsledky prieskumu prezentoval na konferencii Zmena správania nákupných zvyklostí, ktorú organizovalo Združenie pre bankové karty.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Bezpečnostné pomôcky môžu lyžiarom zachrániť život
4. 1. 2010
Záujem lyžiarov o bezpečnostné pomôcky, ktoré ich môžu ochrániť pred úrazmi, aj na Slovensku rastie. Podľa odhadov záchranárov prilby na svahoch nosia až dve tretiny dospelých lyžiarov, zriedkavosťou už nie sú ani chrániče chrbta, rúk či nôh. Vo viacerých prípadoch môžu tieto pomôcky lyžiarom zachrániť život. Prilbu nosí až 90 % detských lyžiarov.
Okrem prilby k lyžiarskym ochranným prvkom patria špeciálne chrániče chrbta, predkolenia či ramien. Chrániče chrbta sú funkčné najmä pri pádoch dozadu a pri zrážkach s iným lyžiarom alebo prekážkou, umožňujú prehnutie chrbta dopredu, nedovolia prehnutie opačným smerom.
Pre pretekárskych lyžiarov sú dôležité chrániče predkolenia, pre bežných fanúšikov lyžovania sú určené skôr chrániče ramenných kĺbov, ktoré zabraňujú vykĺbeným ramenám alebo zraneniam kľúčnych kostí.
K vyššej bezpečnosti lyžiarov prispievajú aj špeciálne lyžiarske okuliare, ktoré vďaka farebným sklíčkam umožňujú ostrejšie rozoznávania terénnych nerovností napríklad v hmlistom počasí.
Záchranári sa domnievajú, že sa vyplatí investovať do bezpečnostných pomôcok sa v porovnaní s finančnými následkami, ktoré môžu po vážnejšom zranení vzniknúť.
Zákaz fajčenia na Cypre
31. 12. 2009
Jednou z posledných bášt fajčiarov v Európe bol Cyprus. Od 1. januára aj tam však platí zákaz fajčenia v uzavretých verejných priestranstvách. Plošný zákaz sa týka nielen reštaurácií, nočných barov a kaviarní, ale napríklad aj výťahov a stávkových kancelárií. Previnilcom hrozí okamžitá pokuta vo výške 37 €, ktorá v prípade súdneho pokračovania môže dosiahnuť až do 2000 €.
Polícia upozorňuje na nulovú toleranciu priestupkov. Majitelia reštaurácií a barov vnímajú sprísnenie zákazu s nevôľou. Podľa oficiálnych štatistík fajčí skoro tretina obyvateľov Cypru. Omnoho väčší počet je však vystavený pasívnemu fajčeniu, ktoré dosahuje jednu najvyšších úrovní v Európe. Vysoký obsah nikotínu v krvi majú kvôli prakticky všadeprítomnému cigaretovému dymu dokonca aj deti.
Každoročne zomiera na následky fajčenia až 600 obyvateľov z celkového počtu 800 tisíc.
Budúce desaťročie
30. 12. 2009
Uplynulé desaťročie ukázalo, že naša predstava aj o relatívne blízkej budúcnosti sa málokedy ukáže ako pravdivá a skutočnosť ju niekedy predbehne. Spomeňme si na obdobie pred desiatimi rokmi: počítačové hry sa ešte hrali na počítačoch, nie na mobilných telefónoch, o teroristoch sa skôr žartovalo, slnečná sústava mala deväť planét a o tých pri iných hviezdach sme len akotak tušili, rovnako ako o vode na Marse či na Mesiaci. Preto sa ťažko predpovedá, aký bude svet o desať rokov.
Malo by to však byť desaťročie mozgu, genetického výskumu a problémov s klimatickými zmenami.
Britský The Times predpovedá najväčší pokrok poznania do roku 2020 vedcom, ktorí skúmajú ľudský mozog. Ľudstvo vraj už nebude potrebovať psychológov, mozog sa bude dať kompletne nasimulovať pomocou počítačov. Ak bude mať niekto problém, doktori pustia simuláciu a na základe jej výsledkov predpíšu liek alebo zmenu životného štýlu.
Počítače sa pozrú na virtuálny model nášho mozgu a povedia nám, čo presne potrebujeme, aby nás prestala bolieť hlava. Niektorí vedci hovoria aj o Matrixe, teda o priamom prepojení
Veľký pokrok vedci predpovedajú aj vo výskume génov a v individuálnej génovej liečbe. Podarí sa zistiť, ktoré gény sú zodpovedné za choroby a naučíme sa ich opraviť. Tieto opravy prestanú byť finančne náročné. Keď dokonale pochopíme tieto procesy na molekulárnej úrovni, možno sa naučíme liečiť choroby, na ktoré dosiaľ nepoznáme lieky.
Na vzrušujúce desaťročie sa môžu tešiť aj astronómovia. Už teraz vieme najmenej o 415 planétach, ktoré krúžia okolo iných hviezd a do roku 2020 by sme mohli nájsť nielen také, ktoré sa podobajú na Zem, ale ¬ optimisti dokonca hovoria o nájdení mimozemského života. Alebo aspoň stôp po ňom. O desať rokov by niektoré krajiny mali oznámiť aj jasný cieľ dostať ľudí na Mars. Obyčajným sa možno stane aj vesmírny turizmus.
Budúce desaťročie však pravdepodobne prinesie aj množstvo problémov. Najväčším zrejme budú dôsledky globálneho otepľovania a klimatických zmien. Ak sa vedci nemýlia a politici nebudú schopní sa dohodnúť na spoločnom postupe, už v roku 2020 môžeme mať za sebou prvých klimatických utečencov, zničené ostrovné štáty i ekosystémy, ktoré zasiahne pokračujúce odlesňovanie.
Ľahší prístup k bezplatnej právnej pomoci
30. 12. 2009
Bezplatná právna pomoc bude od nového roka prístupnejšia širšiemu okruhu ľudí s nízkym príjmom. Vyplýva to zo schválenej novely občianskeho súdneho poriadku. Podľa súčasného právneho stavu dochádzalo k tomu, že ak žiadatelia pre pár eur nespĺňali kritériá materiálnej núdze, pomoc im nebola poskytnutá. Takéto prípady sa budú môcť posudzovať priamo v Centre právnej pomoci.
Novela zákona prináša zjednodušenie aj pre obete domáceho násilia. Lehotu na podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenie predlžuje počas víkendov a sviatkov. Podľa ministerky spravodlivosti najmä cez víkendy je pre obeť ťažšie zorientovať sa, získať prípadne právnu pomoc a podať návrh na súd.