Murphy radí
Otázky na rádio Jerevan
Milé slovo otvára dvere chatrčí dokorán. Čo otvára brány palácov? Klopanie plnou dlaňou.
Daňový úrad je dielom božím alebo satanovým? Ako sa to vezme. Pre toho, kto dane platí, to je trest boží. Toho, kto ich neplatí, čakajú muky pekelné.
Čo to je manna nebeská? Niečo, čo vám padne do huby bezpohnutia prstom, podobne, ako štátny podnik privatizérovi.
(Myšlienky bez cla)
Človek a problémy
Problémy prichádzajú zaradom za sebou a pri zvlášť priaznivých okolnostiach aj v dvojstupe.
Žiaden problém nie je taký malý, aby vám nemohol prerásť cez hlavu.
To, že ste dnes na tom ešte dobre, neznamená, že zatra nebudete mať problémy.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Človek očami klasikov
Nehoda ukáže, či máš skutočného priateľa a či iba meno priateľa.
Moc sa dá skôr udržať rozvážnymi ako prísnymi rozhodnutiami.
Kto odrazu naháňa dvoch zajacov, nielenže nechytí jedného z nich, ale často nechytí ani jedného.
(Myšlienky bez cla)
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
(Zrnká úsmevu)
Dobrá rada stojí groš
Dobrá rada stojí groš. Dve dobré rady stoja za dva groše. A tri dobré rady? Za figu borovú.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
(Zrnká úsmevu)