Murphy radí
Hlúposti sa medze nekladú
Nikto nemôže mať všetko odrazu - aj krásu aj rozum.
Keď nemáš nič, zle je, keď máš priveľa, je ešte horšie.
Je zdraviu škodlivé hovoriť iné, ako chcú počuť mocní. Kto chce byť "in" riadi sa vekmi osvedčeným pravidlom: "Kam vietor, tam plášť."
(Murphyho zákony v bájkach)
Márnivosť môže byť nebezpečná
Nakoniec aj z dobrého jedna človeka rozbolí brucho.
Čím menej vie človek o probléme, tým ľahšie sa mu rieši.
Kto dokáže z vlastného nedostatku urobiť prednosť, neumrie chudobný.
(Murphyho zákony v bájkach)
O manželstve a veciach s tým súvisiacich
Lepšie je byť vyhľadávaný, ako prehliadaný.
V manželstve je často lepšie nič nerobiť a vždy je lepšie nič nepovedať.
Mladí to dnes majú ťažké – nech robia čo robia, rodičia im to neuznajú. Aspoň že majú uznanie sami pre seba.
(Murphyho zákonník)
Kapitola: Murphyho desatoro
8. Ak teoreticky existuje 50 % pravdepodobnosť, že sa niečo zlé stane, potom sa to stane v deviatich prípadoch z desiatich.
2. Nič nejde tak ľahko, ako si človek predstavuje.
9. V 90 % prípadov sa veci ukážu byť horšie, ako ste očakávali. Vo zvyšných 10 % sa ukážu byť aké zlé, že ste to ani nemohli očakávať.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Oheň a voda
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)