Murphy radí
Parkinsonove zákony - V. večer
Práca sa roztiahne vždy tak, aby vyplnila čas, ktorý je na jej vykonanie k dispozícii.
Niekedy sa nedá vedieť, kto má pravdu, ale vždy sa dá vedieť, kto je šéfom.
Priprav sa na to, že najväčšie uznanie sa dostane tomu, kto spravil najmenej.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphy v parlamente
Akustický zákon: Kto v parlamente najviac vykrikuje, tomu nakoniec dajú za pravdu.
Zákon nenapraviteľného optimizmu: Ak chcete zvoliť rozumného, pravdovravného, skromného a čestného poslanca, nechoďte voliť – nebudete si mať z čoho vybrať.
Zákon o klamaní telom: Ak je zákon poslancami označený za jednoduchý, nebude mu nikto rozumieť. Ak je zákon poslancami označený za zložitý, bude o veci, ktorej porozumie i malé dieťa.
(Murphyho zákonník)
Sláva a peniaze...
Kto nepozná prístav, do ktorého sa chce plaviť, tomu nie je žiadny vietor priaznivý. (Seneca)
Človek je tým, čo sám zo seba urobí. (Sartre)
Keď si ostatní myslia, že človek je už na konci, až potom musí správne začať pracovať. (Konrad Adenauer)
(Myšlienky bez cla)
Svetlá budúcnosť
Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“
Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.
Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“
(Myšlienky bez cla)