Murphy radí
Kapitola: Murphyho desatoro
1. Nič nie je v živote také dobré, ako sa to zdá na prvý pohľad.
6. Ak sa niečo mohlo pokaziť a predsa sa tak nestalo, tak potom len preto, že nepokazené to narobí viac škody.
3. V krásny slnečný deň je ťažké uveriť, že práve vás stihne nešťastie – ale už sa to na vás valí.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Vyložiť na činnosť naraz menej času ako je minimum, je bohapustým mrhaním času.
Ak sa zistí, že ľudia schôdzujú viac ako štvrtinu pracovného času, je to príznakom toho, že ide o organizáciu, v ktorej sa schôdzovanie stalo cieľom.
Čas sa nedá skladovať - včerajší čas je nenávratne za horami a už nikdy sa nevráti. Najhoršie však je, že všetko chce svoj čas.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Hlúposti sa medze nekladú
Nič tak neškodí zdraviu, ako hlúpe nápady.
Aj malá vec môže byť príčinou veľkej katastrofy. Opatrnosti preto nikdy nie je nazvyš - hlavne vtedy nie, ak má človek dobré miesto.
Spoza dostatočne veľkého oltára nevidieť somára. Preto nikdy nevieš, komu sa práve klaniaš.
(Murphyho zákony v bájkach)
Zákony života
Človek sa dostane len na chvíľočku na výslnie slávy a do konca života má z toho pripečený mozog.
Na čo človek siahne, to pokazí. A to, na čo nedosiahne, sa zo strachu pred človekom pokazí samo.
Okolnosti sa vždy usporiadajú tak, aby privodili katastrofu.
(Murphyho zákonník)
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
(Zrnká úsmevu)