Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Veci nikdy nie sú také príjemné, ako sa na prvý pohľad zdajú, a tak jednoduché, ako si predstavujeme.

Mnohí si trúfajú na viac, ako v skutočnosti dokážu.

Čím je vo väčšom bezpečí ten, kto radí, tým jeho rada za menej stojí.

Každá historka má vždy tri strany: našu, vašu a tú pravdivú.

Kto vraví pravdu za každých okolností, má istotu, že nezomrie na chorobu.

Klamstvo poznáme malé, veľké a štatistiku.

Najväčším nebezpečím pre človeka je jeho márnivosť.

Dobré sa rýchlo pominie, bieda akoby nemala konca.

V prvom kole vždy vyhráva krása tela. Občas dôjde aj na druhé kolo a tam jednoznačne vyhráva krása ducha. Problém je len v tom, že dnes sa nikomu nechce čakať na druhé kolo.